Na obrázku vidieť školský internát SOŠ služieb a lesníctva, v ktorom bola veľká väčšina účastníkov vrátane nás ubytovaná. V budove sa nachádzala aj hracia miestnosť a chodilo sa tam na stravu. Cena za turnaj vďaka dotáciám a aj skromnému ubytovaniu bola nižšia ako slovanistické turnaje, pričom kvalita ubytovania šachistom vyhovuje. Wifi všade, stravy dosť, až priveľa. Jeden malý mínus bola pomerne veľká vzdialenosť do mesta cca 20 minút pešo. Majú tam jeden pingpongový stôl, ale kto si chce zahrať stolný tenis a nie pingpong, musí si doniesť sieťku a rakety s loptičkami. Baby na vrátnici sedia ako také pravé stredoslovenské kvargle a ich angažovanosť nad rámec povinností sa blíži k nule.   

Hlavný turnaj hrali akože slovenskí veľmajstri. Tu sú  výsledky. Niektorí najlepší šachisti sa už odsťahovali, ako sympaťák Michalík, iní mali iné povinnosti (Stohl, Ftáčnik) a Markoša už súťažný šach asi nebaví. Takže hrali náhradníci a Milan Pacher prevalcoval zdecimovaný turnaj so skromnosťou sebe vlastnou.

Druhý turnaj sa hral ako V4 Open. Tu sú výsledky. Krasňanci bojovali ako draci z papiera. V húževnatej konkurencii 145 šachistov obstál jedine Marián Broniš s piatimi bodmi na 42-om mieste. Miro Mandák, teda ja som pokazil záverečné partie. Prehra Pircovej obrany s Jakubom Šošovičkom mi parádne pokazila náladu. Nakoniec 4 body a 92-é miesto. Môj odveký rival, Miloš Kebis urobil svojich obľúbených 50 percent a predbehol ma o pol boda na 85-om mieste. Štvrtým kolesom do voza bol Ľubo Juhaniak. Má rád ty šachy - povedané prúpovídkou Kebisa. Zaknihoval tri body a 129-e miesto. Okrem Mariána sme si všetci pohoršili elo, ja s Juhaniakom o 20, Miloš o 17. Vysvetlenie je jednoduché. Na turnaji bol kopec mladých hráčov, ktorí majú nedorastené elá. Kto ich schytával, tak mu bolo treba.

Nevyhnutná náhoda chcela, aby sa stretli aj dve dvojice Krasňancov medzi sebou. Na obrázku vidíme Broniša s Kebisom, zapretých do seba. Dievčica s vyjavenými očami len pripomína fakt, že turnaja sa zúčastnili v hojnom počte mladí, vrátane pekných žien či dievčat. 

Tajch Klinger sa nachádza v krásnom lese asi 20 minút pešo z centra mesta. Voda je svieža a čistá. Kúpajúcich aj návštevníkov pomenej. Vstup do vody možno charakterizovať ako bezpečný a pohodlný, keďže sa na brehu pracovalo s betónom. Za spomenutie stojí bufet s nápaditým názvom Klinger.

V Banskej Štiavnici naproti Trojičnému námestiu, za zákrutou nájdu vysmädnutí šachisti pivovarnícku reštauráciu Erb. Vyznačuje sa prekrásnou výzdobou keramickými obrazmi a veľmi kvalitným pivom najrôznejších druhov a tomu zodpovedajúcej ceny. Spomenúť treba aj skvelý drevený nábytok, poctivý, hrubý. Marián nesklamal obsluhujúci personál a objednal si údené pivo za 5 euro pohár k nemalému zdeseniu prítomných penzistov. Situáciu spôsobila charakteristika tohto unikátneho piva z nápojového lístka, ktorú sa oddá uviesť: "Erb Údený ležiak 12 je charakterizovaný jemným karamelovým nástupom chuti piva, ktorá prechádza do vyvážených dymových tónov s chmeľovým zakončením."  No, neobjednaj to!

Práve prebiehajúce majstrovstvá Európy vo futbale sme sledovali po večeroch v rôznych podnikoch. Banský dom alias Biliard mal veľké plátno s neostrým obrazom, príšerný zvuk a bol ďaleko od Internátu. Pár zápasov sme odsledovali neďaleko Billy v podniku u Barbory, kde sa tváril ako majiteľ môj bývalý spolužiak zo základky Dušan Tulipán. Bývali sme celkom kamaráti, ale struje sa rozutekali a už niet o čom.  Atmoška u Barbory vynikajúca, obsluha bez výhrad, veľa nafajčené, ale pohoda. Venovali sme sa aj športovému tipovaniu, tuším vo Fortune. 

V ďalšom uvádzam pár poznámok od Ľuba Juhaniaka, ktoré ma delegoval rozviesť do košatejších tvarov. Mne sa veľmi nechce, tak zatiaľ uvádzam v surovom stave s mojimi poznámkami...

- Marián cestou ladil formu a liečil hnačku fernetom. Ten v spojení so slnečnými lúčmi spôsobil značné zmeny v jeho artikulácii a pohybových schopnostiach...Lial si preto na hlavu vodu, ktorá ošpliechala stolík organizátorov, ktorí nás vítali, ale v ten deň ešte po pár hodinách spánku nazbieral sily, aby porazil prvého súpera - Čecha Hlaváčka...

Šachisti patria k tolerantnej časti populácie. Marián vsadil na prvý dojem. Pán Maroš si iste ešte pamätá výtržnosti pána Riabova, takže toto entré utoleroval ľavou zadnou. 

- môžeš spomenúť, ako si sa zaujímal o zakúpenie lístkov aspoň na raňajky s otázkou, či je "to betonárka", že sa už nedajú kúpiť...

Marián mi nakoniec venoval svoje raňajky na celý týždeň. Vyžíva sa v životospráve a vidieť na ňom, že úspešne. Prišiel s teóriou, že slanina je najzdravší zdroj energie. Poniektorým z nás, čo sa napchávame každé ráno vločkami riadne podkopal nádeje na nesmrteľnosť. 

- takmer každý deň sme prekonávali dlhú štreku do kopca smerom ku krčmám v centre, kde sme kukali futbal a k jazeru Klinger. To si obľúbil najmä Marián, ktorý služby taxíka odmietal s odôvodnením, že "musíme potlačiť svoje egá"...

Marián občas zbehne na krajnicu a stáva sa odborníkom na všetko. Keď má smolu, natrafí na človeka, ktorému sa nechce ani bojovať o priestor ani počúvať absolútna, lebo  má zmenšené ego.

- by si mohol opísať svoje licitovanie o najlacnejší taxík s argumentom, že "ja tu predsa nebudem za blba!"...

Hej, obiehal som po stanovišti taxíkov a pýtal sa na cenu. Slováci sa predbiehajú vo veľkorysosti, keďže majú deravý mentál. V Turecku, kto nezjednáva a nekontroluje svoje úhrady - majú ho za blba...

- na Klinger, do reštík a na Kalváriu s nami chodili striedavo Jano Bednár a Dano Odler, ktorí s nami aj kvalitne a kamarátsky zhovievavo analyzovali niektoré partie...

Obaja sú to slušní a inteligentní muži, ktorí majú egá v poriadku a pozorovacie schopnosti takisto. Dano sa venoval popri turnaji rodinke. Jano je silný šachista so spústou metodických vedomostí, ktoré vie aj odovzdať. Len občas chýbajú adresáti.  

- na Kalváriu sa vyšplhal po päťdesiatich rokoch aj Miloš...

Tam som nešiel, tam som už bol. V každom prípade Kalváriu zdolali a zastavili sa aj v Bistre Garáž - mojom obľúbenom.

 - v Štiavnici sa vo svojom príbytku nachádzal bývalý Krasňanec Miro Lánik, ktorý s nami jeden večer pozeral futbal, ale na do šachovej miestnosti na lesníckom internáte mu to bolo už priďaleko...Mohol sa voľačo priučiť, zahrať si blicák a podebatiť v priľahlých hospodách, v ktorých však podľa neho nebolo dobré pivo...

- piatkového dopoludňajšieho blickového turnaja som sa s Krasňancov odvážil zúčastniť iba ja, iní sa asi chceli skôr sústrediť na popoludňajšie zápolenia...Ku koncu tohto turnaja som už naberal dych aj rýchlosť, ale hralo sa len jedenásť kôl, takže som sa zo štyroch bodov už nepozviechal...

Ja sa veľmi rád pozerám na blicáky. Najmä na najlepších hráčov. Tam v časovej skratke vidieť všetky možné plány rozohrávania partií. Tento turnaj vyhral suverénne Movsesjan. Jediná strata polky bodu mu hrozila, keď sa právnik Petrán pokúsil od neho vyžobrať remízu. 

- ja som si mýlil Ištoka so Sepešim, ale aj ty...a ty si bol dokonca Ištokov spolubývajúci...

Hej, býval som so slovenským Maďarom Ištókom. Vynikal nechrápaním a tiež sme chodievali hrávať pinec do vestibulu. Mal dvojníka a menej dobrý pozorovateľ ako napríklad ja sa splietal.  

- môžes spomenúť, kto s kým býval, že Miloš, ja a Marián sme tam boli prvýkrát..Ja a Marián by sme sa chceli vrátiť, u Miloša nič nie je isté...trochu mu prekážalo toľko omladiny, takže to celé nazýval pioniersky turnaj...

- môžeš okomentovať hru a výsledky každého...ja to beriem ako dobrú skúsenosť s tým, že ešte isté malé rezervy sa dajú objaviť a zaplniť...Bolo to dobré aj na zoznámenie sa so zaujímavými ľuďmi, čo bol napríklad Jano Bakalár, Fero Komlóši, Gejza Pereszlényi a najmä náš železný východniar Miky Maník, ktorého však porazil neskorší víťaz Maďar Aczel (Oceľ)...

- zaujímavé boli aj analýzy Franzena a Plachetku na meotare pri hracej miestnosti, ale Krasňanci si bohužiaľ na ne nenašli veľa času...Ja to nabudúce snáď napravím...

Franzenove analýzy som počul chváliť. Účasť na týchto sedeniach bola skromná až minimálna. V dobe počítačov a šachových motorov musí byť pri meotare nie bývalá, ale prítomná osobnosť. 

- narazili sme tam náhodou na Roba Mauritza, ktorý skoro všetkých Krasňancov odviezol zo Štiavnice rovno do Družby na Peknej ceste...

Ja som sa vracal s Janom Bednárom jeho autom. Pridal sa aj Fero Tepper, údajne za Kebisa, o ktorom však mne nebolo známe, že by s nami plánoval ísť. Cesta bola dynamická, Jano nechtiac vybral dlhú, kľukatú a úzku. Zaváňalo to mimoriadkou, raz sme aj zišli z krajnice, ale nakoniec sme bez straty kvetiniek došli do Podhájskej, kde Jano býva s rodinou. Ukázal mi svoje knižky, tiež skleník, ktorého je hlavným obhospodarovateľom.

Získali sme partie, študijný materiál, zážitky, známosti, videli silných šachistov. Zažili mesto, jazero, tamojšiu prírodu. Máme tak v spomienkach ďalší dobrý turnaj. A život ide ďalej...