16.02.2016 09:40

	Zápas s Trnavou nasledoval v nedeľu po víťazstve nad Osuským, nálada pohodová, zabezpečenie vynikajúce. Peter Falťan rozhodoval, Viktor Mikulášek dodal kvalitný,  na mieru šachistov šitý bufet. Súperi deň predtým naložili Pezinku 7:1, dal sa očakávať tuhý boj, my sme tiež nastúpili v papierovo najsilnejšej zostave s výnimkou Roba Kolmana.
Nedá mi nevyjadriť sa k súpiske. Nastúpili sme natoľko nadupaní, že sa neušlo ani miesto pre Miloša Kebisa. Nie som veľký prívrženec posvätných kráv na indických cestách. Uznávam, že Juraj Petreje má ešte stále dosť šachovej kvality a je osobnosťou väčšieho kalibru ako napríklad rozbuška Mandák. Na druhej strane päť prehier za sebou pri hráčovi so zdravou sebareflexiou znamená oddych na jednu partiu. Nechať sedieť bojovníka Miloša len preto, že si vážime Petrejeho zásluhy o výstavbu klubu?	S Trnavu sme prehrali napríklad aj preto, že slabo bojujeme. Napríklad Karol Bíro si už neverí vyhrať ani s pešiakom navyše a súka opatrné remízy jednu za druhou. Kde je sláva čo aj z minulej sezóny?
	Bývalý veľký talent, úžasný hráč Pišta Ďuriga prichádza na zápas o palici, ale nie aby s ňou bil súpera po makovici a tak nám už víťazstvo dlho neukázal. Posúva súpisku, ale je akýsi vymäknutý. Ani Stanovi Šľackému nejde sezóna aj keď o jeho bojovnosti nemožno pochybovať ani sekundu. Boli časy, keď by ho senior Drtina s čiernymi ťažko porazil. Ale Stano neuberá družstvu bojovného ducha a to treba oceniť.
	Stal som sa -  pri všetkej skromnosti -  hviezdou zápasu, keďže som ako jediný zvíťazil. V druhej lige sa mi nepochopiteľne darí, sedem výhier a jedna remíza. Už aj Miloš sa pozastavil nad faktom, že hrám síce slabo, ale výsledky sú dobré. Teraz to bol Jaro Mosný. Hral neuveriteľne bojazlivo, ale bál som sa pustiť do útoku. Nakoniec ukázal väčšie  diery vo výpočtoch ako tie moje a čo aj roztrasený, nedal som mu šancu v koncovke s pešiakom a pozíciou navyše.
Pozitívne momenty zápasu vidieť aj na spodnom zábere. Družná nálada, červené a biele vínko, saláma, horčica, pizza, sladkosti. Viktor sa o proviant stará na úrovni. Divákov došlo tiež dosť. Z nemenovaných napríklad Bukovčák, Začka, Chobot. Vľavo vpredu pozoruje scénu Karol Rathouský.	Ku vzniku fotky prispel Laco Začka, lebo sa ponúkol ma odfotiť a dokázal to nepokaziť. Laco, díki a rešpekt k tvojim manuálnym zručnostiam! Je pre mňa dosť pozoruhodné ako málo ľudí medzi šachistami dokáže urobiť ostrý neroztrasený a pekne namačknutý záber so znesiteľným zameraním scény.
	Marián Broniš patrí k dobrým šachovým bojovníkom, ale hrá pomerne vysoko a tam sa ťažko boduje. Na zábere má spokojnú náladu, lebo remizoval so silným Puškárom. Nastavali neuveriteľnú pozíciu s dynamickou rovnováhou. V strede vidíme tvrdé jadro šachových nadšencov. Tam už sa bohyňa Caissa stala otrokyňou. Vzadu červený pirát ako obdivuhodne bojuje s gravitáciou. Pri partii sedel Juro vedľa mňa. Po sedemnástich ťahoch mal na hodinách 1:32. Hľa, čo dokážu roky praxe!