15.02.2016 15:14

	Na prvú dosku sa dostavil Michal Dolnák. Vôbec, treba pochváliť organizačno menežérsku prácu Petra Falťana, keď na oba zápasy zhromaždil takmer všetku šachovú silu nášho klubu. Michal dostal Jozefeka, ktorý sa pokúsil odolávať Grunfeldovou indickou obranou, ale dlhé trvanie to nemalo. Tak sme mali rýchlo nakročené k víťazstvu.
Naše áčko sa stretlo v zápase druhej ligy na domácej pôde s béčkom Osuského, ktoré prišlo aj s nehrajúcim prezidentom SŠZ Ferom Jablonickým. Podarilo sa mi ho zachytiť v priateľskej partii s Bukovčákom. O syna sa Fero veľmi starať nemusel, chlapčisko je vysoký aj vzrastom aj elom. Mariánovi Bronišovi veľmi do reči po partii s týmto talentom nebolo.	Vyhrali sme 5:3, ale rozhodlo sa až v závere na spodných doskách. Je už evidentné, že patríme naďalej do druhej ligy.
	Ja som očakával Ondreja Danadu a to sa aj stalo. Pripravil som sa na jeho čudesnú Nimcovičovu indickú obranu. Hral ako pravý umelec. Partiu korunoval hrubou chybou. V závere sa ešte sa pokúsil kopať zdochýnajúcou kobylou, ale ani to mu nešlo a bolo po vtákach. Zaujal pri príchode štýlovým oblečením do čierna ladeným. Tradične korektné vystupovanie k nemu takisto patrí.
Robo Kohlman ukrutne premýšľal s pestro odeným Nemecskayom a nakoniec pekne pobavil divákov forsírovanou remízou večným šachom dvoma vežami. Súper bol papierovo slabší, ale bojovnosti mal viacej ako rešpektu.
	Zápas s nadhľadom rozhodoval Karol Rathouský. Jeho čítanie mien hráčov sa pomaly stáva adrenalínovou zábavou, všetci mu držíme palce, aby to dobre dopadlo. Musí byť skľučujúca škola pokory pre dlhoročného šachového harcovníka, keď ho čítajú ako nejakého černocha z Patagónie. Svoje si užil aj Očko, z ktorého sa stal ocko. Ale píšem to v dobrom, veď už Terézia z Lisieux ďakovala za každú udalosť, ktorá oslabila jej márnivú sebalásku.
Miloš Kebis sa stretol na ôsmej doske s malým Jakubom Úlehlom. Etapu podceňovania chlapcov už máme všetci absolvovanú. Miloš teda nenechával nič na náhodu a hral maximálne sústredene a s plným nasadením iba občas prerušovaným fajčiarskou prestávkou. Výsledkom bola menejcenná pozícia s čiernymi v Španielskej hre. Nakoniec našťastie predsalen zaúradovala neskúsenosť kontra skúsenosť, keď krpatý podcenil možnosti čierneho voči svojmu dosť prevetrávanému kráľovi. Prehliadnutý dvojťahový mat s dlhými ťahmi dámou znova potvrdil, že ľahkovážnosť sa v šachu nemusí vyplácať a treba byť v strehu až do podpísania partiára. Osobne som kvitoval, že sa chlapča nerozplakalo. Pre istotu sme ho čo najviac povzbudzovali. Hosťom týmto obratom pochoval zápas, ale on má život pred sebou na rozdiel od nás poniektorých.	Sukuba, Bíro, Petreje, Kohlman ani nevyhrali ani neprehrali. Dá sa jednoduchšie povedať, že remizovali. Kedysi som neznášal hasiť oheň s nedohorenými polenami. Podobne, predčasná remíza v pozícii plnej obsahov uráža bohyňu Caissu. Sám som však občasným  strojcom takýchto remíz - žerie ma to na svedomí - tak nikoho nekritizujem.
	Po víťaznom zápase je život gombička. Na zábere a podarilo zachytiť krasňancov na čerstvom vzduchu. Zľava Mikulášek, Sukuba, Biro, Broniš, Petreje, Kebis, Juhaniak, Rathouský. Z hráčov chýbajú Dolnák, Šlacký a večný fotograf Mandák. Niektorí vysmädnutí sa neskôr presunuli do pivárne Milošom zvanej U Špinavca, o čom pojednávam inde.