06.11.2015 12:00

V reštaurácii u Bednára na Kukuričnej ulici hrávame pravidelne každý štvrtok zhruba od piatej do desiatej. Dole je normálna reštaurácia, my šachisti sme na poschodí, kde nás nikto neruší. Niekedy sa rušíme sami. Pije sa pivo, Viktor obyčajne zariadi nejaké polievky a často aj druhé jedlo. Peter Falťan dáva mnoho užitočných informácií ohľadom súťaží či turnajov. S pomocou neodmysliteľného notbuka je nekorunovaným kráľom šachových informácií u Bednára. V druhej polovici večera sa obyčajne udeje bleskový turnaj. Nulové vstupné a nulové ceny. Odmenou je potešenie zo šachu. Organizáciu si berie väčšinou pod patronát Laco Začka. Má taký zošit, do ktorého zakresľuje úhľadné turnajové tabuľky pre šesť až desať ľudí. Ešte nikomu sa nepodarilo nakresliť krajšiu tabuľku. Ja, teda Miro púšťam hudobnú produkciu zo svojho smartfónu cez bluetooth do externej čiernej hracej skrinky značky Philips poslabšej kvality, ale auditórium toleruje kadečo, nielen nekvalitu posluchu.          

Včera bol tiež štvrtok. Zostava nasledovná: Hanker, Kebis, Bukovčák, Mikulášek, Falťan, Mandák, Broniš, Začka. Mne troška chýbal Ľubo Juhaniak, čoby zdatný hudobný znalec. Púšťal som Kings of Leon, Kmeťoband, Micky Jagger a The Rage against to Machine. Takže žiadne bubliny, ale hustá muzika. Tá však zanikala v rytmickom mlátení do hodín. Ľubo Hanker sa ešte rozhodol vypočuť si Adele z petrovho notbuku, čo bola skutočná zvuková katastrofa.

Peter Falťan a Miloš Kebis ako aj Marián Broniš odmietli narušiť svoju preddruholigovú koncentráciu blicákom, tak sme ho odohrali šiesti a ja som vyhral, lebo Jarko nebol celkom vo svojej koži - má za sebou nešachové obdobie dušičiek. Navyše sme dosť sekírovali jeho tradičné neduhy. Spomeniem klasický: Postupom hry Jarko berie súperove figúrky, ale nekladie ich na stôl vedľa šachovnice, ako je zvykom bežných hráčov, ale sústreďuje ich v rukách. Po dostatočne dlhej dobe má plné ruky figúrok a vyzerá ako Marťan s tykadlami alebo nožnicovoruký Fred z nejakej obskurnej americkej komédie. Keďže fyziológia ruky má limity aj v Jarkovom prípade, postupom času figúrky v prstoch nedokáže udržať a tie sa spontánne objavujú na rôznych políčkach šachovnice či pod stolom.          

Súper má z toho nervy nadranc, hlavne pokiaľ mu aspoň trošku záleží na výsledku partie. Po každom druhom ťahu musí upratovať, stavať zvalené figúrky, odstraňovať novonarodené kamene, odkopávať materiál spod nôh. Je to mnohorozmerný boj! Včera som zaznamenal nový nuans v Jarkovej hre. Stlačí hodiny a ruku ponecháva na tlačítku. Po súperovom ťahu sa tento pokúša stlačiť svoje tlačítko, ale protiváha je nekompromisná a nastáva pretláčačka. Takže právo na stlačenie hodín je podobne ako osud partie predmetom zápasu. Treba však spomenúť aj mnohé pozitívne v súvislosti s Jarkom. Je na svoj vek, kedy už ťahá na osemdesiatku veľmi duševne svieži a predovšetkým je veľkým milovníkom šachu. Bukovčák a šach to patrí k sebe. Na fotke vidíme ešte Laca Začku, ktorý je veľký bojovník, nielen za šachovnicou ale aj v živote. Reštaurácia u Bednára je útočiskom krasňanských šachistov už pekných pár mesiacov. Snažíme sa dobre vychádzať s obsluhujúcim personálom. Vzťahy sa vykryštalizovali do priaznivej konštelácie a ostáva dúfať, že všetko dobré dlho vydrží.