24.05.2016 09:47

Reštaurácia Koliesko sa nachádza na Račianskom mýte, za fontánou neďaleko hojdačiek v parčíku. Tradíciu Kolieska založil Miloš Kebis, ktorý tam začal chodiť pred mnohými rokmi a jedinými spoločníkmi boli poháre s pivom a občas miestni štamgasti. Postupne sa pridal Peter Falťan a neskôr som začal navštevovať toto bohumilé zariadenie aj ja. V tých časoch obsluhovala čašníčka Dada, ktorá presne cítila, čo pivár pýta, nebola skúpa na reč, netárala do vetra a všetko malo primeraný šmrnc. Potom sa veci vyvíjali a menili, prichádzali noví výčapníci, iné čašníčky. Jediné, čo zostávalo pevné ako sfinga v Gize bol Miloš. 

Výhodou Kolieska je sedenie na čerstvom vzduchu so zastrešením nad hlavou, čo krásne vynikne pri teplých letných daždíkoch. Návštevník môže pozorovať hru detí na hojdačkách, preliezkach, jazdu s bicyklami, kolobežkami či na korčuliach. Mamičky sa venujú ratolestiam, štamgasti aj náhodní hostia popíjajú, riešia problémy svoje aj celého sveta a život krásne odsýpa. Hudba tu nehrozí, musí stačiť spev vtákov a detský smiech či vresk. Obsluha v Koliesku sa nedá hodnotiť, lebo je to od prípadu k prípadu. Obávanou bola dvojica a la Bony a Clyde. Ona, energická báryšňa bez zbytočných emócií, on pitbul netrpezlivo čakajúci na bitkársku príležitosť. Britká dvojica mala veci v Koliesku pod palcom asi dva roky, našťastie si našli niečo lepšie.

Cena piva v tomto zariadení úspešne prekročila hranicu jedného eura na 1,10. Ja ako slabý znalec som s kvalitou či chuťou spokojný. Krasňanskí šachisti  majú ďaleko od malichernosti, takže sa pivo vo veľkom objednáva bez priebežného platenia, čašník nosí ako múrovatý a na záver dňa sa prinesie spoločný účet. Či to ten kelner dobre spočítal, či si náhodou nepridelil nejaký ten bonus, to nikoho netrápi okrem Mandáka, ktorý by si vystačil s dvomi pivami na večer a takto stráca fazónu, keď medzi papierové bankovky s moliérovským trápením vhodí pár starostlivo prepočítaných obolov. Stoly sú pre šachistov nie celkom ideálne, keďže ich netvoria súvislé dosky, ale laty, takže motoricky nezdatní šachisti, notoricky vtláčajú figúrky do medzier a nikto z toho nič nemá. Ku koncu otváracích hodín sa niekedy hráva pri umelom osvetlení, čo dáva skvelú atmosféru a aj v tom je Koliesko nedostižné inými podnikmi.   

Včera sa zišla v Koliesku početne aj osobnostne bohatá spoločnosť Krasňancov. Archanjel Gabriel Deák kedysi hrával v Krasňanoch, potom ho zlákali pokušitelia Petríkovci na iné chodníčky, až skončil v Apolle. Teraz ho lanárime naspäť, keďže pasuje generačne, vie dať reč, zapadá do partie, pivu sa nevyhýba a je zdatný aj počítačovo-technicky. Takže jeho účasť na pive mohla prekvapiť iba nezasvätených. Prišiel aj Marián Broniš, čo je vždy záruka, že šachová úroveň nepôjde do kolien. Peter Falťan zaujal hodinovým mobilovaním, keď sme sa ho už navzájom posielali hľadať po parku. Obdaril nás aj mnohými vylepšeniami hraných variantov, na čo si už zvykáme. Veď nemôže byť zlé, keď človeku diváci povedia, ako sa môže zmeniť k lepšiemu! Prišiel aj Karol Rathouský, zahral si štvorhru, potom sa pobral domov. Jeho aktivity na mnohých frontoch sú naďalej pozoruhodné. Mne chýba na taký cvrkot motivácia, schopnosti a energia. Ináč, by som to zvládol. Intenzívne si zahral Laco Začka, nakoniec nás opustil v obavách z ranného vstávania do práce. Okrajovo som zachytil jeho temné vyhrážky, že nebude hrať piatu ligu, čo by bola ťažká rana krasňanskému šachu. Verím, že metabolizmus dokáže zázraky aj v Lacovom prípade a ráno bude bojovník nabitý šachovým elánom, ako ho poznáme.

Na záver večera som sa prestal venovať foteniu tabletom podozrivej fotografickej kvality a stal sa súčasťou zápasu vo štvorhre. Mandák+Broniš kontra Deák+Juhaniak. Moje dlhoročné boje o nezasahovanie divákov do partií priniesli výsledky. Nehrajúci sedia ako obarení, hrajúci sú ticho ako myši, zábava pokrivkáva, bohyňa Caissa sa usmieva a tým to hasne. Teraz však troška preháňam, lebo zábava bola zreteľná, výbuchy smiechu nám ostatní kolieskári môžu závidieť. Prvé dve partie sme s Mariánom prehrali za veľkého jasania protivníkov. Potom sa však náš valec prekvapujúco rozhýbal a plešinkári dopadli ako Samson - bez vlasov a porazení. Hlavnou príčinou však neboli ich šachové rezervy, ale - ako konštatoval novinár na voľnej nohe Juhaniak -  že sa nepodarilo spustiť synergiu. Na nete som si práve našiel, že synergia je spolupôsobenie určitých orgánov. Po zaplatení sme sa vracali v iluminovanej nálade okolo vypnutej fontány, pomedzi odkvitnutý a polovysušený ružový sad. Niektorí na električky smerom Rača, ja na trolejbus s prestupom do Petržalky. Gabo Deák sa stratil v tme. Blížil sa dážď...