05.09.2016 11:56

Ako jediný Krasňanec som sa zúčastnil rapid turnaja v Bytči. Čo si budeme klamať, dopadlo to takto. Miesto č.21 spomedzi 92 zúčastnených vyzerá pomerne dobre, ale mohlo byť troška lepšie, keby som hneď v prvom kole nepodľahol mladej Tomčíkovej v Pircovej obrane, ktorú naďalej neviem hrať. Urobil som jej radosť a mám skvelú výhovorku, že som nebol príliš vyspatý a podcenil som jej slabé elo. Ale potom som už neprehral, až v poslednom kole sa na mne zahojil Marián Kantorík.

Túto famóznu fotografiu mi urobila na požiadanie matka mladého Gažíka. Keď si ju prezerám, asi by som si to pätnásťročné zadubené tričko zapasoval elegantnejšie a ľadvina tiež o mne prezrádza viac ako by som chcel. Na fotke vidieť kamaráta Ľuba Munka, ktorý tiež podľahol v poslednom kole. Porazila ho šachistka z  Moravy. Škoda, mohol byť predo mnou, lebo zo začatku to mastil jedna báseň. Ľubo zažiaril aj ako maliar natierač, keď na Slovane zásadne vylepšil suterénne priestory modrou farbou a ďalšími vychytávkami. Za odmenu ho Peter Petrán, takisto účastník turnaja a strieborný medailista odviezol zadarmo na turnaj aj späť. Ja som sa tiež pokúsil ku nim nasáčkovať do auta, ale bol som uvedený do súradníc primeranosti. Nuž, ľudia sme rôzni a pýcha peklom dýcha. Okrem Mandáka, Munka, Petrána sa zúčastnil aj Požár. Po jednom kole som započul ako svojmu postaršiemu súperovi naliehavo doporučoval "a choď si dať liečiť nervy!". Povšimol som si, že nerváci sa navzájom vedia podivuhodne rozpoznať a diagnostikovať.  Partie sa hrali na 15 minút bez inkrementu, čo umožňovalo slabším hráčom rýchlo nabehnúť na blickársky režim a nádejať sa, že súper nestihne alebo, že začne blicať aj on a šance sa vyrovnajú. Petrán mal tuším o vežu menej, ale súper mal necelú minútu a Peter asi päť. Vtedy súper zavolal rozhodcu a reklamoval remízu, lebo protivník hrá na čas. Z drobného hašterenia rezultovala rozhodcom určená remíza, čo právnika Petrána chvíľu konšternovalo. Zdá sa mi, že rozhodca nemal právo rozhodnúť na remízu. Samozrejme hráči väčšieho formátu ako mali účastníci sporu dávajú na remízu sami v remízovej pozícii bez ohľadu na čas, ale ľudia sme rôzni, všakže. Organizácia bola solídna. Keď im došiel toner v tlačiarni, tak sa písalo červenou, čo prítomným neoliberálom možno brnkalo na antikomunistické city :-) Podával sa kvalitný a primerane drahý guľáš. Zaujal jeden kamarát, ktorý si guľáš dosoľoval zaguľášenou lyžičkou priamo zo solničky, čo umožňovalo nasledujúcim samodochucovačom si guľáš aj primastiť a opaprikovať. All in one - aké jednoduché!

Turnaj vyhral Jerguš Pecháč so ziskom 9 z deviatich, teda 100 percent. Je iste veľký talent slovenského šachu a niekto spomenul, že smeruje byť dakedy veľmajstrom. Jeho otec robí kvalitné šachové dokumentačné videá, ale do Bytče sa nedostavil.

Organizátori mali naporúdzi krásnu veľkú hraciu miestnosť. Kvalita šachovníc bola odstupňované podľa vzdialenosti od prvej dosky. Len si domýšľam, že na 92-ej doske sa hralo na vreckových šachoch. Na snímke hráč Dunajova Saga ukazuje niečo rozhodcovi turnaja. Veľa známych tvárí sa Bratislavčanovi na tomto turnaji vidieť nedalo. Proste, iný región! Záverom toľko: Rapid Bytča bol príjemný turnaj so solídnou organizáciu, krásnymi priestormi  a minimom konfliktných situácií. Na budúci rok sa do Bytče mienim vrátiť zas. Ostáva dúfať, že sa pridajú aj poniektorí mobilnejší kolegovia z klubu ŠK Krasňany.