Nadstavbová časť piatej ligy sa skončila, naši harcovníci obsadili konečné ôsme miesto. Vzhľadom na minuloročnú sezónu, kedy sa bojovalo o postup do štvrtej ligy pod vedením Laca Začku je to ústup zo slávy. Laco nabehol na sebarealizáciu v zamestnaní, zodpovedne záhradníči a energie pre céčko už nie je nazvyš. Navyše skúsenosti z minulých sezón, keď podpory pre jeho nadšenie sa mu akosi nedostávalo viedli k realizmu a la Ondrej Marko. Darmo, hrať súťaž s tým, že veď nejde o nič sa síce dá, lebo skutočne nejde o rakety na Mars ani natáčanie telenovely nehrozí, ale potom sú veci ešte horšie ako by mohli byť. ŠK Krasňany potrebuje primerane odolných nadšencov, ktorých baví život a aj šachová hra a nie vlažných členov, ktorí dajú šachu čas len vtedy, keď práve nemajú nejakú inú veledôležitú prkotinu v talóne. Ale nechcem sa rozohňovať. Prizrúc sa výsledkom vidím, že percentuálne najväčšie zisky zaznamenal Ľubo Hanker. Obrovskou bodáciou v počte 10 kúskov sa vyznamenal Pišta Chobot, ktorého sme postrádali na Falťanovej veselici, kde sa aj robila zásadná skupinová fotografia zo života klubu. On nás postrádal menej ako my jeho a tak sme sa nestretli. Oporami céčka sa ešte stali Bukovčák a Juhaniak. Posledne menovaný sa hrdí hrdým titulom redaktor Krasňanského šachistu, ale akosi z neho nevypadávajú redaktorské počiny typu reportáží zo zápasov piatej ligy. Ale to len na margo, teda okraj. Vieme, že nepovedal zďaleka posledné slovo a nie každý redaktor sa hodí na písanie šachových článkov, všakže. Na prvej doske statočne bojoval Mikulášek a až posledné dve prehry normalizovali dovtedy úspešný výsledok. Dochádzku istil Peter Falťan, ale že sa nepretrhol v nastupovaní je tiež fakt. Záverom len toľko, že céčko má zdravé šachové jadro a pri zlepšení morálnovôľových vlastností a stlmení uberačov energie, môže poškuľovať po popredných umiestneniach v budúcej sezóne. No, a ešte sa prípadne poobzerať po nejakých ďalších tvárach.
