O turnaji po turnaji - M.Mandák
Tak to máme za sebou. Najmasovejší slovenský šachový turnaj. Tentokrát v novej lokalite na Štrbskom plese. Hracie miestnosti v hoteli Sorea Trigan, kde aj bývala drvivá väčšina účastníkov. Tí, ktorým sa zdala cena privysoká išli bývať kadetade po okolí. Ušetrili kopec euro a taktiež bazén, wellness a čojaviemčo ešte. Za Krasňany sa už tradične zúčastnili Mandák, Kebis plus Mikulášek. Peter Falťan šiel robiť rozhodcu - tam má vyššie elo ako medzi hráčmi. Počasie sme mali prekrásne. Výhľad spoza šachovníc na tatranské štíty a čistomodrú oblohu stál za adrenalín pri zápasoch.
Partie troch krasňanských bojovníkov si môžete pozrieť kliknutím na horeuvedený link. Peter ich obetavo ponahrával a ja s využitím Rikiho rozumov zavesil na stránky. Sú medzi nami hráči, ktorí majú radi iba objektivitu a fakty. Ja to rešpektujem, ale odmietam nudu a suchárinu. Takže aspoň zopár mojich postrehov mimo motory na tému partií. Začnem sebou. Turnaj mi celkovo vyšiel, mohlo to byť o dosť horšie. Urobil som päť bodov, tri výhry, štyri remízy a dve vajíčka. Najslabšie som hral nerozohratý v prvom kole - remíza s relatívne slabým mladým Maďarom, ktorý v Pircke zadarmo došiel k obrovskej priestorovej prevahe a iba jeho čajová hra v útoku mi dovolila utiecť s kráľom a v závere takmer bojovať o víťazstvo. Remízu s dlhoročným harcovníkom Hyllom si celkom vážim, je to kvalitný hráč. Škandinávsku pozná ako svoje galoty a aj v turnaji uhral dobrý výsledok. Kedysi ma porazil, tak som sa teraz opatrne vylepšil. Prehral som dve partie. Obe s hráčmi dobre nad 2100 aj keď som mal šťastný lós na biele farby. Monika Motyčáková bola pritlačená k múru, získal som aj pešiaka, ale lietal v časovke a v oblakoch. Časovka mi aj bola osudná, výkon mi išiel na 10 percent kvality, ona si hrala svojich 80 percent akoby nič. Má vynikajúcu, odolnú psychiku, zvláda náročné závery. Druhá prehra bola s Michaličkom. Tiež som naťahal pozíciu vcelku dobre, ale skúsene počkal a dočkal sa. Pozícia sa mi rozsypala ako hrach. V každom prípade sa dalo trápiť Michaličku ešte dlho. Chýbali psychické sily a presný odhad pozície, čo aj materiálne menejcennej, ale plne bojovnej. Remizovali sme s Kovaľom, tam som stál asi horšie, ale bál sa ma takmer toľko ako ja jeho, tak sme tie strachy zrovnali podaním rúk. Vraj sa nemohol dopočítať. Nuž, vtedy treba cítiť, ak sa nemýlim. V poslednom kole Mičiak, takisto nad 2100. Ostrý kombinačný hráč. Asi sa ponáhľal domov a pohľad na moje elo mu dával falošné nádeje rýchlej výhry. Hral teda rýchlo, s ľahkosťou a zrazu mal po pešiakovi. Netrúfal som si bojovať o výhru pri opačných strelcoch. Tak som mu dal ponuku, ktorá sa neodmieta. Ešte mrmlal niečo o ponáhľaní, ale už tušil, že nie som žiadne orezávatko. Výhry som dal tri so slabými súpermi, ktorí však bojovali ako japonskí draci a až v koncom sa zrútili do priepastí. Koncovky sa so slabšími dajú vyhrávať, lebo tam sa spozná, že majú diery vo výpočtoch a výhovorky či náhradné riešenia už nie sú k dispozícii. Viktor bol chorý, bojoval ako vždy, ale pamätám si aj lepšie jeho výkony. Myslím, že on potrebuje cítiť podporné vibrácie družstva. V turnajoch jeho kolektívne cítenie nemá podnety, podpora je malá a výkony s húževnatými aj keď slabšími súpermi zaostávajú za súťažami družstiev. Miloš má veľký cit pre aktivitu a umiestňovanie figúr. To vieme všetci. Nemá však po tých rokoch hrania trpezlivosť a možno sa mu prederavil dáždnik. Sedel nad partiami, poctivo sa trápil, životospráva solídna, ale dostávajú sa mu diery do výpočtov. Súperov zošroubuje, nechápu, čo sa deje, nevedia nič vymyslieť. Potom však príde prvá diera vo výpočte, zmokne celá partia a ďalšia vyhratá Milošova prehra je na svete. Úplná katastrofa bola s Malinovským. Ten bojoval ako vymenený a keď sa črtala remíza na frontoch, tak Miloš poďho obetovať materiál. Po nejakých štyroch ťahoch minihrozby odfúkol vetrík a maršal Malinovský sa zaradil medzi šťastných výhercov Milošovej lotérie, kde je okrem iných Pišta Ďurovka a azda aj Chrenko.
Pomaly sa teda dostávajú mnohí hráči Krasňan - a nemyslím to ironicky - do polohy, kedy každá účasť na turnaji znamená pokles elo. Vyhýbanie sa turnajom je cesta ako si udržať administratívne výkonnosť na papieri dlhšie, čo mnohým celkom pekne ide. Menovať nemienim. Treba však pripomenúť, že na turnaje chodia aj hráči, ktorí sa seriózne pripravujú na partie a majú ambície sa zlepšovať a nie iba zabávať. S tými sa ťažko vyhráva. O mladých nehovoriac, častokrát majú elo o cca 200 bodov nižšie ako je ich aktuálna výkonnosť. S tým sa však nedá nič robiť, je len dobre, že nás zobúdzajú zo šachových sníčkov, lebo prinášajú budúcnosť, ktorú Slovensko potrebuje. Doba sa zmenila, všetko okrem Miloša je na nete, otvorenia sa bifľujú malé deti, vývin figúr vedia všetci. My sme začínali v časoch, keď boli drevené počítače, kto mal šachovú knižku, bol guru, rozdával rozumy. Napriek neúprosnej realite nás láska k šachom neopustila a sledujúc šuchtajúceho pána Pauličku, môžeme dúfať, že dlho neopustí.