Ako do Skalice? - M.Mandák
Minulý víkend áčko Krasňan odohralo dva druholigové zápasy. Jediné vonku a obidva víťazné so skóre 4,5 ku 3,5, teda najtesnejším rozdielom. Súperi sú kandidáti na zostup a primerane tomuto faktu nastúpili. Na spodných šachovniciach sa to hemžilo elami hlboko pod 2000, ktoré však dedinskí aktéri nahrádzali húževnatou vytrvalosťou. Na inom mieste Marian Broniš kvalitne zanalyzoval prvý zápas. Ja sa pokúsim pár svojich postrehov predsalen pridať. Veľmi potešujúco hodnotím výkony dvojbodových hráčov Sukuba, Petreje. Zdeno nabehol na zodpovednú životosprávu a prejavuje sa to aj na jeho šachových výkonoch, Juro prekvapil všetkých, ktorí ho pomaly odpisovali a asi aj seba. Dvojbodový som bol aj ja, ale nemám žiadne ilúzie o svojej hre s čiernymi. Súperi boli slabí a poslabší výkon bez hrubých chýb postačoval.
Z organizačného hľadiska bol nedeľný zápas poznačený zmätkami, na ktorých som mal podiel aj ja. Popíšem svoj pohľad nie preto, že vrátim vody minulé, ale možno sa troška poučíme a asi aj zabavíme. V sobotu po zápase sme skončili s Milošom a Karolom Bírom v Družbe a s ohľadom na nedeľný zápas okolo deviatej večer odchádzali domov. Ja som sa ešte Miloša pýtal, kedyže sa máme v nedeľu stretnúť. Miloš sa vyjadril, že okolo pol deviatej, trištvrte, že to stačí. Miloš je známy pohoďák a aj teraz ním bol. Všetky informácie obsahovali Petrove mejly a vraj sa o veci hovorilo aj vo štvrtok u Bednára. Takže stretko malo byť oveľa skôr. Skrátim tieto tirády. O pol deviatej som iba čakal na Račku a čistou náhodou ma zachytil Viktor uháňajúci do Lamača za Šľackým a Sukubom. Keby ma tam neuvidel, tak by som nehral. Volal mi dvakrát na mobil, ale ja som nedvíhal, lebo som nepočul zvonenie a zdalo sa mi, že stíham na trištvrte. V Lamači sa prestúpilo do Stanovho auta a my štyria sme boli v Skalici s predstihom pred začiatkom zápasu pol hodiny. Načo tá hnačka?
Druhé auto však bol iný problém, Petreje nemá diaľničnú známku a musel ísť po dedinách s obmedzeniami rýchlosti. Oni prišli dvadsaťpäť minút po začiatku, súperi veľkoryso počkali dvadsať minút. Dokonca dovolili Viktorovi prepísať zostavu, keďže ju napísal s Milošom a toho druhé auto nepriviezlo. Bol to zo skalickej strany šťastný ťah, lebo Jarko Bukovčák, postavený na ôsmu dosku potvrdil svoje parametre a po desiatich minútach si uľahčene zvolal: "Vzdávam, stratil som kvalitu!". Hral tú blicku pomerne dobre, ale slabučký súper solídne rozmýšľal a svojím víťazstvom šokoval domácich. Vzdávať bez kvality, to robia veľmajstri a niekto, kto chce mať tie nervy čo najskôr za sebou bez ohľadu na kolektív. To je môj názor. Čo sa Miloša týka, spustila sa po zápase takmer jednotná kritická kampaň voči nemu. Sčasti súhlasím, Miloš robí machra, zhadzuje a zosmiešňuje všetky snahy, niekedy ma vie rozpáliť do biela. Na druhej strane, výsledok zápasu bol ohrozený, len preto, že sme sa rozhodli ťažkého individualistu práve v nedeľu vychovávať? Je rozumné poslať po mydliaceho sa Miloša Jarka, ktorý čo povedal Milošovi? Prečo Viktor písal Miloša do zostavy? Asi, že čekal, že oni ho vezmú za každú cenu aj so žiletkami. Bola to proste zhoda náhod a osobností.
Vyhrali sme bez Miloša, ale zahrávali sme sa so zápasom. Miloš do zostavy patrí a keď mu bude treba venovať osobitnú pozornosť, tak už aj vzhľadom na vek a aj vzhľadom na jeho šachové zásluhy, treba tak robiť.