10.11.2015 08:48

Minulý víkend sa niesol v znamení druholigových zápasov. Najprv sobota v Devínskej Novej Vsi s tamojším béčkom. Len ako poznámku: V Devínskej žil a dobrovoľne opustil tento svet spisovateľ Rudolf Sloboda, nezávislý človek. Ostatne nezávislý podobne ako väčšina šachistov. Ale naspäť. Z priloženej fotografie vidieť, že sa hralo v príjemnej, svetlej, dostatočne veľkej miestnosti, vyzdobenej krížom z príložníkov, čo zaujalo každého prítomného planimetra. Priestor okrem príložníkov vyzdobovali aj výrazné osobnosti bratislavského šachového undergroundu ako ... ale nebudem menovať. Zaujímavá bola tiež skupinka šošovičkárov, teda traja mladí hráči plus otec, čoby rozhodca. Ja som dostal toho najmenšieho, pehavého Jakuba. Práve sa vrátil z majstrovstiev sveta niekde v Grécku. Vraj neoslnil. So mnou pekne nastaval figúrky. Až tak pekne, že som mu kmasol pešiaka pripravený trpieť. Čo sa aj po krásnom jakubovom ťahu Jf5 stalo. Nakoniec som vyhral v koncovke po boji.

Miloš remizoval zo Szollosom, ktorý ma zaujal hneď na začiatku, keď si vybral umelý chrup a vložil ho do nejakej krabičky. Chvíľu sa na mňa tie zuby usmievali. Obetoval Milošovi figúru, hral sa s ním ako sa na starnúceho chlapa patrí a uremizoval partiu. Miloš ako správny geroj má iste svoju verziu o tom, že náročky hral slabšie. Peter hral s Ochranom pomerne prehľadnú pozičnú záležitosť a ku koncu sa vytrácal ako jarný sneh. Ochranca, nadšený víťazstvom, ktorému neveril ani v ružovom sne, naznačil víťazný tanec v štýle niektorých mojich erupcií. Jeho radosť predznamenala náš sobotňajší smútok. Juro Petreje mal kvalitu za pešiaka - ak sa nemýlim - na Opreu, ale mydlová opera z toho nebola. Ako ostatne s Opreom nikdy. Bojovalo sa úporne a dlho a zlatá petrejova séria pukla ako grécka váza.  Viktor nesklamal, v posledných bojoch je veľmi pevný aj keď jeho romantické krídla polepila zodpovednosť, Marián aj Zdeno istili remízy s pevnými súpermi. V tomto zápase sme mali na víťazstvo a nie prehrať 3:5, Peter nemal pustiť Ochranu do kurníka, ktorý od neho iste nie je lepší, Juro nemal siliť na výhru s nebezpečným Erikom. O Karolovi neviem, ale prehra asi nebola jeho métou. Nevadí. 

V nedeľu sme mali favorita súťaže, Klub šachových nádejí. Potešila účasť veľkého krasňanského koryfeja, Pištu Ďurigu, ktorý kríva na nohu, ale určite nie na hlavu. Odremizoval vodcu nádejí, Roháčka, čo nenaštvalo. Peter Falťan dostal svojho protežanta Kuba Suchánskeho a nasrdený zo soboty začal čiernymi  vo veľkom štýle. Náročná a veľmi obsažná partia ako som videl v krčme Beseda pomedzi dym deň po. Nakoniec Peter prehral, ale hral s asi silnejším súperom a s čiernymi si nemusí vyčítať.  Miloš Kebis s bielymi ukázal nádeji Lintnerovi, čo dokáže útok založený na dobrom vývine. Naše jediné, rýchle až zdrvujúce víťazstvo starého matadora, ktorý zažiaril ako hviezda zápasu. 

Ja som s čiernymi zase dostal Macka. Nie plyšového, ale Petra. Nachytal ma v zavretej sicílke a bol som prehratý, čo Peter Falťan s podporou počítača v krčme Beseda s neempatickou objektívnosťou do omrzenia pitval. Stál som ako prasa, kráľ rozbitý, ale Peter Macko podáva nevyrovnané výkony a práve so mnou nie a nie hrať bezchybne. Takže som sa vymotal do vežovky bez pešca, ale s dobrým kráľom a mladík radšej ponúkol remízu, ktorá bola prijatá, keďže má vyššie elo. 

Marián prehral s vyzretým Karasom, Zápas s Marekom s čiernymi - to je poskakovanie okolo betónového múra v teniskách. Juro Petreje mal silného súpera Mira Macka. Juro sa nikoho nebojí. Najprv stratil naivnou chybou centrálneho pešiaka, čím bolo po vtákoch. Potom jurov súper spočítal viacťahovú zápletku, Juro sa do toho vrhol ako trabant na červenú, ale Macko počíta veľmi dobre a žiadne srandičky na svoj úkor nepripustil. Karol si dal po sobote pozor a remíza bola lepšia ako prehra. Bonbónik na záver. Afgánske chlapča s krásnymi vlasmi a veľkou hlavou, s celou skupinkou rodinných príslušníkov tmavšej pleti nerómskleho pôvodu sa stretol so Zdenom Sukubom, kráľom slovenských poštárov a doručovateľov. Zdeno preukazuje veľkú formu, čo potvrdil aj mladému, keď ho pripravil o kvalitu ako malého chlapca. Sahidi bol tesne pred rozplakaním, ale možno sa mýlim. Má silný výpočet, skvelý cit pre kladenie figúr, dá sa však poraziť strategicky ako každé decko. Vyniká úpornou snahou využiť aj najmenšiu možnosť na sťaženie cesty k výhre pre súpera. Všetci sme to sledovali v priamom prenose. Zdeno musel brániť neustálemu otravnému šachovaniu, počítal, počítal, čas sa mu míňal ako soľ. Chlapčisko nie a nie dať pokoj a nakoniec priskočil pedantný rozhodca Sklar ku hodinám, lebo Sukubovi nakreslilo zástavku. Chudák Zdeno! Mohol si polepšiť na Ele, zaslúžil si za krásny výkon víťazstvo. Ani ten šach nie je spravodlivý. Časovky treba vedieť hrať, pridáva sa 30 sekúnd a istí hráči by tak vedeli odohrať celú partiu takpovediac s prstom v nose. Zdeno ešte nepedagogicky podotkol, že hrajú ženský orgán, čakajú, čakajú a potom vyhrajú.  Prehrali sme s odolnejšími súpermi a snáď sme im  pomohli v ich ďalšom šachovom raste.

Na spestrenie pár vecí, ktoré zaujali. Napríklad na začiatku mladý rozhodca Sklar kvalitne rozbieha zápas, hráči usadení za stolmi počúvajú úvodné informácie. Cez okná, keďže sa hrá v suteréne, s úsmevom všetci sledujú malú skupinku vonku pofajčievajúcich krasňancov, ktorí sú v naprostej pohodičke. Menovať nebudem, Miloš ani Karol to neboli. Nič v zlom, taká milá ukážka životnej filozofie a postoja k okoliu či k sebe. Mali sme pomerne bohatú výpravu fanúšikov, medzi nimi nemohol chýbať Jaro Bukovčák. Prakticky som o ňom ani nevedel až keď napätie v hracej miestnosti kulminovalo, ozvalo sa polohlasné "kde je tu záchod?". Komentovať sa tu dá iba ťažko, ešte sa pamätám ako som močil v starom meste neďaleko Bibiány, keď mi išiel mechúr prasknúť a zamilovaný párik nevychádzal z prekvapenia, kam ten svet speje. Hralo sa aj vo vedľajšej triede, čo som sa ľahko dozvedel, keď vošla ozruta s menom Šlapák s takým miniatúrnym igelitovým sáčikom v labe. Bolo v tom niečo geniálne a každý šialene sústredený kalkulant si spokojne vydýchol, keď šuchotajúci sáčok nesený Zdenom odkráčal z hracej miestnosti. Pedantný rozhodca Sklar zaujal priebežným zapisovaním časov na hodinách a odohratého počtu ťahov, čím zamedzil používaniu upravených hodín domácimi, prípadne prestavovaniu hodín hráčmi v momente neprítomnosti súpera. Tým, ktorým ešte nedošla pošta iba pripomínam otrepané: Berte ma s rezervou :-)

Prehrali sme oba zápasy s favoritmi, ale nemali to jednoduché.  Keď nastúpime v niektorých ďalších zápasoch so Stanom Šľackým, keď začne chodiť Pišta Ďuriga či Peter Povýšil, tak máme o záchranu postarané aj s predstihom. Pravda, len o záchranu v druhej šachovej lige.