Či sa zlepšovať v šachu - M.Mandák
V rámci napĺňania obsahom týchto stránok som sa odhodlal napísať úvahu na tému či sa zlepšovať v šachu. Môže to pôsobiť troška trúfalo, keď šachista v štádiu pozvoľného zhoršovania svojej výkonnosti ide rozdávať takéto rozumy. K tomu len toľko, že aj keby som bol skutočne uletený v dobrom vkuse, nič fatálneho sa nedeje. Nejde o zlaté gate, humanitárnu krízu nespôsobujem, iba sa bavím a skúšam baviť. Takže berte ma s rezervou práve tak ako sa aj ja beriem s rezervou. Spejeme všetci k jednému východu, ctižiadosť síce umiera ako predposledná, tesne pred nádejou, ale raz aj ona vydýchne a preto sa neberme príliš vážne a lekárnické vážky nechajme lekárnikom.
Úvod mám teda za sebou a utkal som si perfektné alibi na všakovaké bludy a halucinácie, ktorými Vás mienim zabaviť a zavaliť. Chcelo by sa najprv zamyslieť nad otázkou, prečo sa zlepšovať v šachu? Legitímna otázka by mala byť najprv zodpovedaná, než človek začne nehorázne plytvať mentálnou energiou na hru, čo aj kráľovskú. Jedným z dôvodov je ctižiadosť. Chcem porážať súperov, chcem nad nimi víťaziť, vidieť ich ochablé tváre, náhle zhrbené chrbty, stíchnuté hlasy. Druhý, ušľachtilejší dôvod prečo sa dvíhať v úrovni a výsledkoch je ten, že čokoľvek robím, chcem to robiť, čo najlepšie. Preložené do šachovej reči, chcem robiť čo najlepšie ťahy v každej pozícii, ktorá sa na šachovnici v priebehu partie objaví. To je veľmi dobrý dôvod. Keď už venujeme tejto hre toľký čas, snažíme sa byť čo najefektívnejší. Ešte mi napadá tretia, estetická odpoveď prečo sa zlepšovať. Zlý ťah je neestetický. Chybou pokazím krásnu, bohatú pozíciu, urobím z košatého stromu variantov trápnu ohlodanú kosť. Naštvem seba, zamračím tvár bohyňe Caissy. Jedine súper, ktorému nejde o krásu šachovej hry, ale hlavne o osobné administratívne záležitosti sa poteší, lebo je to preňho iba o výsledkoch.
Teraz sa pokúsim načrtnúť odpoveď na otázku prečo sa nezlepšovať v šachu? Najmúdrejšie veci v živote poznáte podľa toho, že platia takisto ako ich opak. Toto je možno jeden z tých prípadov. Takže, prečo sa nezlepšovať v šachu? Prečo sa nesnažiť o pohyb nahor a vpred? Jedna z najčastejších odpovedí môže byť, že už je - parafrázujúc Šejkspíra - márna snahy snaha. Proste, nemám na to hardvér, úsilie nevedie nahor a vpred, ale dole kopcom a vprd. Niekto sa chce baviť a nie sa ničiť sklamanými nádejami z márnych pokusov o rast. Je to legitímny postoj a psychohygienicky bez závad. Ďalšia možná odpoveď tvrdí, že zábavnosť šachu nesúvisí s výkonnosťou šachistu a snahou o zlepšenie sa vlastne nič nezískava okrem kruhov pod očami.Tu je hneď naporúdzi argumentačný príklad, možno neprenosný, že v polmetrovej vode sa krása potápania ťažšie objavuje - ak vôbec - ako vo väčších hĺbkach a v malej vode dohromady nič nie je. Tretia možnosť prečo sa nezlepšovať hovorí, že šach je len nástroj ako sa dostať medzi spriaznené duše a tieto duše je neslušné štvať a napaľovať svojou nadmernou ambicióznosťou, či nebodaj permanentnými víťazstvami. Prevahou sa človek vylúči z kolektívu a stáva sa síce obdivovanou, ale predsa čiernou ovcou.
Nuž, vyzerá to tak, že správna odpoveď na otázku z hlavičky tohoto článku, univerzálne platná pre všetkých neexistuje... Každý si počas života ušije na mieru svojich schopností, ambícií a nadhľadu nad vecami vlastný, dúfajme, čo najteplejší kabát. Sme rôzni: jeden sa trápi šachom, študuje otvorenia, platí za prednášky, maká s počítačom, háda sa do krvi so súpermi aj s rozhodcami, narobí si nepriateľov, stáva sa obávaným kazičom dobrej pohody, v krčmách pri pive o ňom kolujú skazky. Druhý to zas hrá ako prasa, robí prvý ťah skraja v každej pozícii, rozmýšľanie berie ako stratu času, o vývine figúr nevie nič, rošáda ho napadá ťah pred matom, jeho varianty sú chudé ako indický jogín, elo má proklete nízko a voľný pád jeho výsledkov nemá konca, proste prúser a šachová hrôza. Napriek tomu má spústu kamarátov, všetci ho zdravia, teší sa z komunikácie, smeje sa pri prehre rovnako ako pri výhre a v šachovej obci je pečený-varený. Každý z nich robí, čo môže, ba priam musí.
A už len pokus o múdrosť na záver: Nemusíme sa zlepšovať v šachu, ale mohli by sme sa aspoň v niečom zlepšovať. Lebo ináč ten komunizmus nevybudujeme :-)