15.05.2016 13:57

Na Memoriál MUDr. Tadeuša Nemca v prievozskom hoteli Jurki dom sme sa z Krasnian vybrali štyria - Palo Danek, Miloš Kebis, Viktor Mikulášek a ja (Ľubo Juhaniak). Laco Začka nešiel, lebo sa mu nepáčili propozície a Miro Mandák sa zatiaľ turnajom úspešne vyhýba, aj keď iste v dobrom myslené komentáre našich zápasov a výsledkov si neodpustí. S Milošom sme sa ráno stretli na zastávke a keď sme na Račianskom mýte uvideli Milana Pachera, tak sme začali tušiť, že turnaj nevyhráme. Tento kamarátsky veľmajster totiž na nedávnom kvalitne obsadenom Memoriáli Richarda Rétiho v Pezinku uhral obdivuhodných deväť bodov z deviatich. To sa mu teraz nepodarilo, keďže sa musel skloniť pred nabudeným Petrom Ábelom, ktorý si z Jurki hotela odniesol víťazný pohár. Z Krasňancov sa najviac darilo podľa očakávania päťapolbodovému Palovi, o pol boda zaostali Viktor aj s Gabom Deákom, ktorému sme z Krasnian hodili lano a myslím, že sa ho  ešte úplne nepustil. S Viktorom majú podobný divoký štýl a tak ich partie bývajú často pozoruhodné - na rozdiel od tých, čo to dekujú od začiatku. Štvorbodovému Milošovi sa turnaj lámal na partii so mnou. Na turnaji v Dúbravke som ho v januári porazil, tak bolo jasné, že žiadna remíza nebude. Stratil som kvalitu, ale zdalo sa mi, že pozične je to fajn a keď som mu zobral ďalšieho pešiaka, tak som mu predsa len tú remízu ponúkol. On na to, že ide volať rozhodcu...Za to, že som si dovolil navrhnúť bielovlasému lišiakovi remízu? Nie, iba som pri svojich útočných aktivitách prehliadol šach...Nakoniec som získal tak ako na Slovane OPEN svojich úbohých tri a pol boda, ale treba povedať, že v prvom kole som na prekvapenie mnohých účastníkov porazil Milana Kolesára z Devínskej s rapidovým elom 2144. Obetoval som strelca za útok na kráľa a keď som si išiel stavať druhú dámu, tak majstrovsky vzdal. Asi o mne ešte nepočul. Nevie, že som schopný zvrzať aj jasne vyhraté partie, väčšinou v časovej tiesni. Takže nakoniec som si z turnaja odniesol ešte plus deväť bodov do ratingu. Veselý päťbodový Pišta Ďurovka objednal po turnaji v bare fľašu červeného Cabernetu Sauvignon - fakt som dávno nepil také skvelé víno. Asi aj preto, že víno si dám raz za rok. Samozrejme, turnaj bolo treba ešte zavŕšiť v Besede, kde sme sa s Palom, Milošom a Pištom tešili na hokej s Kanadou. Pišta vyrukoval s teóriou, že Kanade už o nič nejde, tak nám to dajú. Vsadil teda na našich nevýrazných akože reprezentantov desať eur. Darmo sme ho odhovárali. Ja som si počínal trochu reálnejšie a tipol som si, že sa prvýkrát trafí na šampionáte trochu zaspatý Réway. Kanaďania vyhrali päť nula...