Včera, deň pred voľbami hrali naši milí céčkari na Slovane proti omladine z KŠN perfektne kaučovanej Roháčkom. Na celkovom zábere vidíme všetkých hráčov oboch družstiev okrem Karola R., ktorý dlhé sedenie a politickú stabilitu nepreferuje. 

Na prvých doskách za KŠN nastúpili bratia Mackovci a ak si mysleli, že rýchlo vymaľujú, tak to teda nevyšlo. Viktor MIkulášek, húževnatý ako vždy, odolával v menejcennej pozícii veľmi dlho. Miro Macko však vie byť trpezlivý a nehrá proti hráčom, ale hľadá najlepšie ťahy v pozíciách. Tým pádom sa nenudí ani v piatej lige. 

Laco Začka tvrdo pracuje, záhradníči. Prišiel neskôr a podal húževnatý, bojovný, miestami až strategický výkon. Dobyl pešiaka, ale pozícia sa mu natoľko otvorila, že remíza musela stačiť a znamenala spokojnosť.   

Malý Bochnička je synom veľkého Bochničku, ktorý ma vyprášil pred pár kolami v tretej lige. Krpatý systematicky tlačil na Rasťa Boldockeho celú partiu. Na zábere sa Rasťo usmieva pre fotografa ako správny redaktor bulvárneho týždenníka. S pozíciou to však nemá nič spoločné, lebo tlak bol veľký a dhý. Nakoniec Rasťo vyrovnal hry. Záchvat eufórie z tohoto faktu spôsobil rýchly ťah v klasickom céčkárskom štýle a bolo po figúre aj po partii. Škoda!

Ľubo Juhaniak sa špecializuje na Rubinštejnov variant vo Francúzskej obrane. Nachytal súpera a vyšachoval pešiaka k dobru. Potom sa trápil čiernymi, stiesnený ako somár v kufri, ale nakoniec dobyl ďalšieho pešiaka, pre zmenu otráveného. Našťastie súper si veľmi neveril, každú stvrťhodinku núkal remízy a tak nakoniec už v prehratej pozícii Ľubo prijal polku.

Pišta Chobot nemal svoj deň a podľahol poslabšej súperke. Jej spoluhráčka vpravo hore zdesene pozerá na pozíciu, keď čiernemu stačí zahrať b5 a biely jazdec nemá žiadny ústup. Pišta však počítal všetko možné len nie chytanie figúr a tak bol nakoniec za trest zmatovaný. Dievčinka v ružovom čakala na Lojza Vojáčka skoro trištvrte hodinu. Nakoniec Lojzo prišiel, prehliadol jednoťahovo mat a ako prvý mal po boji.

Hrdinom zápasu sa stal Jaro Bukovčák, ktorému som aj ja prízvukoval, že má zvíťaziť a neutekať z boja remízou. Hral svoju hru spojenú s výmenami figúr a malými pozičnými výhodami. Trvalo to dlho a hralo sa na dva partiáre, nakoniec však Jarko po dobrom výkone ako jediný zvíťazil. Spotrebovaný čas z Jarovej strany bol minimálny aj vďaka poriedkemu zapisovaniu, čo iritovalo inak pokojného Roháčka. Jaro si teda neustále dopisoval ťahy, samozrejme na súperkin čas, veď jeho čas prakticky neexistoval. V každom prípade podal konzistentný výkon nezaložený na chaotických ťahoch. Malo to hlavu a pätu! 

Vo vedľajšej triede sa hral ďalší zápas piatej ligy. Zaujal pán Bútora, ktorý prišiel aj s hodinami a poprosil údajne technicky zdatného Karola, aby mu ich nastavil. Niekoľko minút zvučného preklikávania digitálok v hracej miestnosti iste upevnilo kamarátske vzťahy medzi týmito šachistami.  

Na zábere vidíme partiu Karola Rathouského s Petrom Mackom. Vďaka náhodám a turbulenciám a aj slabšiemu citu Macka voči úskaliam pozície zrazu dostal Karol prudký útok na oslabeného kráľa s dámou a vežou. Nadchlo ma, že Karol vyhrá s hráčom s 300 bodov ela navyše. Zbehli sa diváci ako muchy na med alebo aj niečo menej voňavé. Tak sa aj stalo, Karol nevydržal utajovať svoj céčkársky pôvod a nakoniec vystrašený Macko zlizol med a Karolovi zostalo len zachraňovanie Slovenska pred zlodejmi vo voľbách.

Veru, sebakontrola, rozvaha, držanie vášní na uzde niekedy šachistovi viac pomôžu ako šachové poučky a vedomosti. Pravda, čo pomohlo Petrovi Medvedíkovi vie asi iba deduško na nebesiach.