10.08.2016 12:44

Termín šachové chuligánstvo vymyslel Laco Začka. Veľmi nerád by som túto prioritu Lacovi uprel. Ľubo Juhaniak, ktorý včas rozpoznal veľkú údernú silu spomenutého termínu ma pomkol k snahe vyjadriť sa, ako ja chápem jeho obsah. Je to však len moja verzia odvodená z pocitu výrazne menej zasýteného osobnou nepríjemnou skúsenosťou na rozdiel od Laca, ktorý trpí pri šachových chuligánoch v Koliesku z nás všetkých asi najviac. Predpokladám teda, že Laco napíše svoju verziu šachového chuligánstva, ba priam ho k tomuto počinu vyzývam, keďže sú mi známe jeho dispozície pre novinársky detail a autenticitu zážitku vystužené pamäťovým aparátom obdivuhodných rozmerov oproti napríklad môjmu, aby sme nechodili ďaleko. Čo sa mojej verzie týka, vidím veci takto: Priekopníkom šachového chuligánstva v pivárni Koliesko je najmä Peter Falťan. Paradoxnosť tohoto tvrdenia je evidentná, keďže každý poznáme Petra ako mierumilovného a decentného funkcionára, ktorý najradšej zostáva v prítmí nenápadnosti. Lenže práve tam je pes zakopaný a kto tento kus dočíta až do konca, porozumie, že zdanie nielenže klame, ale aj pripravuje kontrastné prostredie pre skutočný výbuch šachového chuligánstva. Šachový chuligán vo všeobecnosti vcelku decentne až apaticky sedí na lavičke a pozoruje pivný život okolo seba v reštaurácii napríklad Koliesko, ale aj Beseda či inej. Dalo by sa povedať, že ani okom nemihá a voľká si vo svojej pohode bez bojov a hryzieb. To všetko až do chvíle, kedy sa Laco rozhodne zahrať si šachy s Viktorom. Viktor je mimoriadne vhodný sparingpartner, pri ktorom je priestor na skutočne autentický zážitok šachového chuligánstva. Miro, teda ja, veľmi rád poskytne kamarátom zo svojho plecniaka vyberanú šachovú súpravu správne tušiac, že zábava na cudzí účet sa onedlho dostaví. Skrátim to. Podarená dvojica začína hrať a náš kamarát Peter zatiaľ len mierne ožíva. Po očku sleduje meniace sa pozície na šachovnici a zachováva pokoj, kľud. Vyzerá akoby ho zaujímalo všetko možné, len nie dianie na šachovnici. Lenže omyl. Veľký omyl. Medzičasom Laco podáva dobré výkony a smeruje ku krásnej výhre, keď mydlí Viktora ako sa patrí. Avšak, čo čert nechce, v pozícii na šachovnici sa objavuje, presnejšie neobjavuje malá kombinácia. S Petrom sa okamžite udeje priam zázračná premena - ako keď Pytagoras objavil Pytagorovu vetu, ako keď Matovič zistil, že na Slovensku sa kradne. 

Pretlak objaveného je nesmierny! Peter musí niekomu povedať, čo uvidel, musí vydať tajomstvo svetu! Kombináciu, ktorú Laco s Viktorom nevideli treba okamžite dostať na svetlo božie, aby nezanikla v márnosti všehomíra. "A prečo si nebral vežou, veď potom by on musel brať tuto a ty by si doberal figúru a to bolo jasné všetkým!". Skoprnelý Laco, ktorý sa práve chystal žiariť ako vyprášil Viktora je zrazu na lavici obvinených. Musí sa obhajovať, prečo to nezahral, prečo to nevidel. Prečo, prečo, prečo rastú ako huby po daždi. Ešte to vylepší Viktor. Pokúsi sa dokázať Petrovi, že tá kombinácia je nezmysel a začne prestavovať figúrky. Krasňanskí céčkari totižto zásadne analyzujú manuálne, figúrky lietajú po šachovnici a po pol minúte je doanalyzované, lebo pôvodnú pozíciu by nepostavil ani ukrižovaný pred ukrižovaním. A to je tak všetko. Lacovi bolo ukradnuté víťazstvo. Vášne dohárajú ako očúrané uhlíky, šachisti sa pomaly vracajú do svojich príbytkov a slobodární. Laco preklína šachových chuligánov. Ja k tomu ešte jeden pozitívny moment na podporu Petra čoby priekopníka tohoto pojmu. Na šachovnici sa aj pri hre menej kvalitných hráčov občas zničoho nič vynorí nejaká zaujímavé pozícia, či nebodaj kombinácia. Pozorovateľ so zmyslom pre krásu šachovej hry nechce byť svedkom ako sa tieto krásy bez účinku stratia, lebo ich prekryjú celé légie céčkárskych ťahov. Pokúsi sa ich preto zachrániť, upozorniť, dať na vedomosť, urobiť službu kamarátom. Lenže je to márnosť, boj s veternými mlynmi, pokus o ničom, naháňanie vetra, pokus udržať vetry. Návštevník Kolieska predsa nechce študovať šachy, nechce sa do ničoho nútiť, nechce trápiť seba ani iných nejakým raciom, chce náladu a klídek, premiestňovať kamene, rozhodovať, kedy a koľko pív  a víťaziť nad nudou. Záver ma nenapadá, takže aspoň okrídlené: Gens una sumus.