Návšteva mestečka Hodonín - M.Mandák, Ľ.Juhaniak
12.05.2016 10:58
Pod vplyvom príjemných zážikov z moravskej Břeclavy, vykonali sme návštevu ďalšieho mestečka zo susednej krajiny Hodonína. Tentokrát v pozmenenej zostave. Namiesto Ľuba 2 Hankera sa pripojil Ľubo 3 Munk, čoby bývalý Krasňanec a človek, ktorý má rád nové veci a zážitky. Logistika celej akcie nebola náročná. Najprv sme sa dopravili osobným vlakom do Kútov. Skvelou náhodou sa nám podarilo tesne včas prerušiť analýzy nejakej vybranej partie z Chessbase, ktoré sa predvádzali na Munkovom kvalitnom - ako ináč - tablete a vystúpiť len len na čakajúci prípojový minivláčik do Holíča. Z Holíča sa išlo niečo vyše štyroch kilometrov pešo povedľa výdatne frekventovanej cesty. Veľa áut a kamiónov bojovalo o naše čuvy s jarným spevom vtáctva, keďže okolo samá zeleň, záhrady a les! Na fotke Ľubo 1 Juhaniak spokojne pózuje na moste cez rieku Moravu, druhý Ľubo, teda Munk zatiaľ pozorne študuje dopravné značky.
Most cez rieku Moravu je takým územím nikoho. Po Ľubovej 3 pravici je Slovensko a v smere jeho pohľadu nás očakáva Česká republika. Prvý na rane v Hodoníne bol obchod s rybími výrobkami pridružený k tamojšej rybacej fabrike. Naše pokusy kúpiť si tresku stroskotali na nepredávaní pečiva či chleba. Nakoniec sa však Ľubo 3 nenechal zahanbiť a kúpil si nejakú krabiu pastu, na čo ja teda nemám dostatok predstavivosti.
 |
Hodonínska Radnica ma aj odzadu prekvapila svojou krásou a zatúžil som byť s ńou odfotografovaný. Veľkú ústretovosť v tomto prejavil Juhaniak a tak dostal ďalšiu príležitosť nesklamať ma. On je fanúšikom tzv. živej kompozície, keď sa bez ladu a skladu cvakajú nepripravené subjekty, čoby objekty a očakáva sa, čo to dá. Napríklad, že sa sa prejavia niektoré ich typické črty. Aj ako konzervatívnejší kompozítor usilovne, ale márne presviedčam Ľuba 3 Munka, aby sa postavil na obrubník v záujme lepšej vizuálnej harmónie. On, čoby nižší však lišiacky vycítil, že kompenzácia obrubníkom môže pôsobiť komicky na jeho účet a aj keď na výške postavy nezáleží, tak je lepšie smiať sa z druhých ako zo seba. Tak som sa teda výberom tejto fotky rozhodol vyzerať ako idiot ja, nech prezentujem svoju cestu, že rozlišovať medzi sebou a blížnymi netreba prisilno, lebo aj to je bohom smiešne. Okrem toho, po smrti budeme mať všetci krásny hrb ako podotkol vo svojej múdrej básni Citliví Miroslav Válek. |
V Hodoníne sme navštívil zmenáreň na Národní tříde, kde bol kurz okolo 26,70 českých korún za euro. Čo sa cien týka, nemám pocit, že by mali Slováci húfne utekať nakupovať na Moravu. Je to tak zhruba na jedno brdo. Navštívili sme veľmi obsažné kníhkupectvo. Česi vraj majú iba 10%-nú daň na knihy, ale žiadny výrazný rozdiel v cenách som nezaznamenal. V čom sa dá vidieť rozdiel je obsluhujúci personál, napríklad v pivárňach, samozrejmosť dočapovávania piva po čiarku a kvalita peny. Ťažiskom nášho výletu bola návšteva dvoch pivných podnikov. Veľmi dobrý dojem som získal v zariadení Budvarka na obrázku. Skvelé pivo značky Budvar, úctivý mladý čašník, poctivý drevený nábytok, kvalitná podmazová hudba a prvé dve tretiny hokeja našich s Bielorusmi 2:0.
Mali sme tiež pokus zúčastniť sa výstavy českého impresionistu v miestnom Dome umenia, nakoniec nám radšej stačili vlastné impresie v Budvarke, kde sa rozbalilo nádobíčko a za údivu miestnych štamgastov sme zahrali slovenských inteligentov pri šachoch. Ľubo Munk potvrdil povesť skvelého zaháňača nudy v kolektíve, keď sa rozhodol pod omamným účinkom budvaru trhať použitý cestovný lístok. Po en trhaniach vzniklo matematicky vyjadrené dva na n-tú trhancov, ktoré boli frajersky vhodené do popolníka. Mandák s Juhaniakom sa - tušiac pointu - začínali mierne pochechtávať a nemýlili sa, keďže sa ukázalo, že trhanie prežil práve ten použitý lístok a spiatočný ešte platný lístok bol na mraky v popolníku. Rekonštrukcia trhancov už prebiehala za hurónskeho rehotu opatrnejších a mierne škodoradostných kamarátov. Pravda, cestovanie dobre dopadlo, železničiarskym životom ošľahaný sprievodca akceptoval trhanicu a my sme sa schladili správou, že Slovensko-Bielorusko 2:4. A to bola bodka za vydareným výletom.
P.S. Na záver úvod - Ľ.Juhaniak.
Jerome Klapka Jerome kedysi písal o dobrodružstvách troch mužoch v člne (o psovi ani nehovoriac) a krasňanskí šachisti sa voľne inšpirovali. Nesplavujú síce Temžu, ale v poslednom čase obľubujú výlety tesne za rieku Moravu. Inak k výbornému anglickému novinárovi a humoristovi Jeromovi Klapkovi Jeromovi sa viažu najmenej tri perličky. O prvej vie málokto - robil som o ňom diplomovú prácu, ostatné dve sú trochu známejšie - čudné meno Klapka si dal na počesť jedného maďarského generála a prvý preklad Troch mužov v člne do češtiny má na svedomí neskorší protektorátny prezident Emil Hácha. Ale vráťme sa k potulkám Krasňancov. Tentoraz sme spolu s Mirom a Ľubom 3 vyrazili do Hodonína...