07.08.2016 11:07

Dedinka Kremnické Bane sa nachádza nad Kremnicou. Miestni snaživci každoročne usporadúvajú rapidový turnaj Memoriál Kazimíra Kvietka. Všetci Krasňanci nemohli alebo nechceli prísť bojovať na toto podujatie. Nakoniec nesklamal slovanista kamarát Ľubo Munk. Podarilo sa vybaviť aj prezidenta SŠZ Fera Jablonického, ktorý nás naložil a zas vyložil v Trnave do svojho veľkého voza. Na doleumiestnenej snímke, mnou nerobenej, vidieť v ľútom boji Munka s prezidentom pod zástavou revolučných tradícií. Na ele síce nezáleží, ale skončili podľa neho.

Turnaj bol eldorádom postarších šachistov, keďže iných v lokalite takmer nemajú. Jednu z výnimiek predstavoval Miro Trangoš - asi najvyšší šachista, ktorého poznám. Prišli spolu s Vladom Giertlim z Podbrezovej. Vlado je je pre zmenu  asi najnižší slovenský šachista dospelého veku. Ani na výške okrem niektorých olympijských športov nezáleží, ale čaro nechceného funguje vždy, keď človek zazrie spolu Trangoša s Giertlim. Ja som s Trangošom nakoniec hral a po divokom boji aj vyhral. Na záver sa pokúsil reklamovať nemožný ťah, keďže som v časovke najprv postavil dámu, potom odstránil pešiaka a nakoniec stlačil hodiny. Rozhodca Ladislav Šipeky, bývalý operný spevák si zastal rozhodcovskú rolu ako sa na neho patrí a potešil ma, že reklamácia je neopodstatnená. Premotivovaný hráč niekedy spestrí decentnú atmosféru šachového turnaja svojimi bezuzdnými emóciami, ale aj to je život.

Turnaj skončil nasledovne. Bronzová medaila ma potešila zo všetkých darčekov najviac. Tiež kniha o Krahuliach. Tam sme v detstve chodievali s otcom lyžovať. Fľaška hruškovice a krígel na pivo síce nevyjdú nazmar, ale na tvrdý alkohol som príliš mäkký. Svoj foťák som nepoužil. Usporiadatelia prejabvili kvalitné  organizačné schopnosti a zabezpečili šikovného fotografa. Robil, čo mohol, expozícia, zaostrenie, orez, vyváženie bielej. Všetko zvládol, ale tváre sa mu akosi vymkli z rúk. V Kremnických Baniach majú aj kroniku šachového života - bola k nahliadnutiu - a v tom by sme sa s nimi v Krasňanoch porovnávať asi nemohli.

Vyhral Marián Kantorík, bývalý majster Slovenska v praktickom šachu. Moje umiestnenie si veľmi vážim. Porazil ma iba Munk. Ľubo sa vie vypnúť k nebezpečným výkonom. Po piatom kole mal 4,5 boda. Potom ho údajne postihli zdravotné problémy a prehral štyri kúsky za sebou. Jeden Krasňanec používa termín výhovorka na každú vetu, ktorú čerstvo porazený povie po prehre, takže sa pri ňom oplatí mlčať. U Ľuba Munka asi fakt šlo o zdravotné problémy v strete  so slabšou hrou a silnými súpermi. Mne sa darilo kaličiť súperov v záveroch, kedy som zúročoval prax získanú riešením diagramov z Kaliničenka.

Ešte som sa nechal vyfotografovať s kamarátom z vysokoškolského prostredia, Mirom Kanianskym. Už neberie šach ako hlavnú prioritu - ak vôbec niekedy - a tak skončil za mnou. Turnaj sme ukončili s prezidentom Jablonickým, Ľubom Munkom a  organizátormi v banskom meste Kremnici. Inreresantná a troška skľučujúca bola návšteva chátrajúceho kláštora františkánskych mníchov. Výklad dával kňaz tamojšieho kostola. Súvis so šachom je ten, že by sa tam dali získať priestory pre novodobých šachových mníchov. Ešte sme sa zastavili v miestnej neprelacnenej reštaurácii, kde som sa s pozoruhodnou ľahkosťou zbavil finančnej ceny desať euro za tretie miesto. Niet odpornejšej veci ako jesť surové kvasnice, tak som si ich dal vo forme kvasinkového piva. Ľubo sa nenechal zahanbiť a dal si tiež. Šachu nazdar, priatelia! ... No nazdar!