14.12.2015 13:44

Na nedeľný zápas s Doprastavom som sa svedomito pripravoval. Juro oznámil, že nepríde, tak som mal hrať prvú dosku s Krajňákom s bielymi. Nakoniec Juro prišiel a ja som vyfasoval Tománka s čiernymi. Krasňanská klasika. Došlo na Milošove slová - príprava nemá zmysel. Našťastie Petreje rýchlo dohodol remízu a korále z núl teda pretrhol. Môj súper Rafael Tománek hrával kedysi prvú ligu. Samozrejme nie v šachu, ale vo futbale. Aj tam vynikal pevnou pozičnou hrou. Navyše hrával v okuliaroch, čo bol asi svetový unikát v tých časoch. Netúžil som ho prelamovať s čiernymi, navyše príliš nevyskakoval do útoku. Akonáhle sa vyrovnali hry, zbabelo som ponúkol remízu. Najrýchlejším hadom sveta je vraj mamba, spomenul som si na tento fakt, keď Topánek vystrčil pravicu rýchlosťou mamby a bolo dohodnuté aj podpísané. Ale o mne stačilo. Miloš dostal Raczka, čo je príjemný súper. Nasáčkoval sa mu do obrannej tretiny a jednoduchou, ale peknou kombináciou umožnil Raczkovi okrem pár naštvaných výrokov tráviť nedeľu aj nešachovo. Miloš ťahá peknú šnúru v tretej lige, týmto ho chválime. Peter Falťan dal remízu Stankovi, iste slabšiemu hráčovi, ale pánboh zaplať aj za to.   

Karol Rathouský doniesol krásnu galériu historických šachových fotiek. Zaujal tam najmä chlapík s bradou. Ako neskôr vysvitlo nebol to Matuška, ale Rathouský. Karol dostal za súpera Henca, veľkého turistu a hráča kartových hier. Keď som prišiel ku stolíku, Henc bol pod párťahovým matom a ukrutne sa zamýšľal. Ani bohyňa Caissa netušila, čo ten chlap počíta. Asi čakal, či Karolovi nezazvoní mobil, prípadne dostane nejaký záchvat slabosti. Karol však zachoval kľud, pôsobil čulo a zdravo, tak Marián Henc prijal ranu osudu dôstojne a potešil svojho súpera a hrajúceho rozhodcu súčasne. Laco Začka podľahol lišiakovi Machalcovi. Neviem ako prebehla partia, Laco to mal údajne vyhraté, čo je úspech, lebo Machalca považujem naďalej za nevyspytateľného súpera. Viktor vyfasoval Jelenčiaka a hrala sa hustá, obsažná partia, plná neštandardných ťahov. Končili poslední. Jelenčiak stratil motiváciu a húževnatý Viktor ho zbavil všetkých nádejí na výhru odberom nadbytočného pešiaka v jazdcovke. Našťastie sa v miestnosti nevyskytovali žiadni šachisti s vysokohorskými elami, lebo by iste zakúšali veľké mentálne muky pri niektorých koncovkách.       

Hlavnou hviezdou včerajšieho zápasu sa stal Ľubo Juhaniak. Jeho víťazstvo prišlo ako posledné a rozhodlo, že už máme štvrtú výhru a môžeme hrať bez obáv z vypadnutia. Ľubo dostal za súpera Úlehlu, o ktorom je známe, že beháva maratón. Tentokrát mu však došli sily a pomerne obsažnú koncovku spackal jedným ťahom natoľko, že potopil svoj zápas aj družstva. Treba však vyzdvihnúť nášho hráča, ktorý s príslovečným kľudom a húževnatosťou odolával hrozbám a hľadal svoju protihru. Na záver bol dlhodobo v časovke a dokonca aj pri prevahe čistej veže ešte dôsledne prepočítaval s časom pod minútu čo najlepší variant. Vo vypätej chvíli pribehli krasňanskí funkcionári s čistými partiármi a to sme ja a Laco už museli vybehnúť z hracej miestnosti pre udržanie duševného zdravia. Tam, pod lešením sedel na stoličke pofajčievajúci Peteraj a vyzval nás na pokoj. Športovec Úlehla dobrácky vzdal a ukončil trápenie prizerajúcich krasňancov.

Na tomto zábere vidíme okrem chrbta Ivana Stanka aktérov poslednej dohranej partie. Miloš prizerá s pohárom vína, Pišta Chobot prišiel drukovať kolegom z céčka. Henc má po boji, ale treba dočkať konca s kamarátom Jelenčiakom. Červený pirát Petreje bleskovo vyhodnocuje Viktorove nádeje na remízu. Stratený v diaľke stojí úradujúci rozhodca Karol Rathouský. Má to ťažké medzi balvanom pravidiel Fide a nekontrolovateľnými individualitami. Našťastie, berie funkciu s ľahkosťou a nadhľadom. Všetci sa poznáme, sme jedna rodina a bavíme sa šachom. Tentoraz krasňanci vyhrali, súper bojoval menej, neprišli mu niektorí hráči a zaslúžil si prehrať.  MM. 

Oprava: Nedávno som sa stretol pri zápase štvrtej ligy, kde hosťujem v družstve Doprastav F s Rafaelom Tománkom. S úsmevom ma upozornil na nezrovnalosti v tomto článku ohľadom svojej osoby. Spomenul s úsmevom aj "riziko dania po papuli", ktoré mi môže hroziť v prípade pokračovania v písaní takýmto štýlom. Takže opravujem svoje znevažujúce, aj keď nie zlomyseľné omyly: Rafael Tománek hrával kedysi prvú futbalovú ligu, ale nikdy nehral s okuliarmi a teda ani nebol unikátom v tejto veci. Ďalej: Rafael Tománek prijal moju ponuku remízy primeraným a bežným spôsobom a v žiadnom prípade jeho prijatie nepripomínalo najrýchlejšieho hada sveta. 

Ešte raz sa týmto kolegovi šachistovi ospravedlňujem za spôsobené nepríjemnosti.