11.01.2016 09:58

V tretej lige sme zastúpení našim béčkom. Vyšiel nám úvod súťaže, máme štyri víťazstvá a naše zotrvanie v súťaži aj na budúci rok sa zdá isté. Našou prvou doskou je Marián Broniš. Odohral dosiaľ dva zápasy. Malá rošáda, ktorú mu silní súperi nadelili iste odobrala časť energie. Momentálne sa strojovo pravidelne objavuje jeho Neprídem v reakciách na Falťanove pozývacie mejly. Ťažko niečo vyčítať a navyše by to nemalo veľké šance pri povestnej Mariánovej tvrdohlavosti. Navyše je aj pozitívny moment - nech si zahrajú spodkári. Takže spodkári si hrajú aj zahrajú, možno si aj svoje partie v krčme po zápase pozrú a iste im to niečo dá. Nielen to, že boli pri tom ako povestný záhradník, ktorý sa stal prezidentom v jednom zábavnom filme, ale sa aj pokúsia o nejaké  tie šachové skúsenosti. Ale k faktom: Včera sme v predohrávke siedmeho kola výrazne prehrali s Pezinkom B 2,5:5,5. Neboli súpermi nad naše sily a mali sme troška aj smolu. Nejakú tie polky sa odkotúľalli a žiadne náhodné zisky šťastena nenadelila. V niektorých prípadoch ani nemala veľa časopriestoru na prejavenie sa, keď napríklad hráči neodohrali ani dvadsať ťahov a už remizujú spoza zeleného stola.

Na prvej doske hral Petreje s Ivanom Jánošom. Juro hral dobre, nejaký čas vyzeral na výhru, ale nakoniec sa dohodli na remízke, lebo už sme boli prehratí. 

Ja som sa pripravoval na kadekoho na druhú dosku s čiernymi, ale dostal som Bochničku, o ktorom viem, že stvoril šachovú rodinku. Hrá jeho žena a aj syn. Za doskou som sa rozhodol pre ruskú, reku budem to tupiť, keďže má vyššie elo. V piatom ťahu hral Jc3, čo sa teraz hráva aj na najvyšších úrovniach. Biely má otvorenú pozíciu s dvomi strelcami a jedným dvojpešiakom. Bránim sa celkom rád, lenže ten tlak bol skutočne prisilný. Nakoniec som osvedčil malú ostražitosť v situácii, keď som práve začínal dvíhať hlavu. Vybral som si aktívnejší ťah a ten viedol forsírovane k prehre. Neodvratný mat v 25.ťahu, vlastne miniatúrka. Prehral som s čiernymi s lepším hráčom, ale partia nebola najhoršia z hľadiska poučenia. 

Miloš s bielymi dostal Jana Hartla. Hartl je kamarát, ktorý pokoril hydru alkoholu. Ponúkol Milošovi remízu, ale nebola prijatá z obáv, že nebude čo robiť a ani čo pozerať pekných pár hodín. Na šachovnici hráči vytvorili niečo ako pezinskú skládku šachového odpadu. Vývin bieleho bol viacmenej katastrofálny. Hartl vyhral bez väčšej námahy. MIloš po partii rázne odmietol hypotézu, že to mal niekedy s Hartlom vyhraté. Proste na Hartla Milošove eskapády nezaberajú.

Na štvrtej doske hral Falťan s Hullom a neúprosne ho zarezal. Hula po partii ešte zabával okolie svojím prekvapením a nespokojnosťou s výsledkom. Asi mu nedošlo, že hral s lepším hráčom, s ktorým môže vyhrať iba náhodou po hrubej chybe. 

Na piatej doske Viktor Mikulášek remizoval s Baďurom. V časoch väčšej slávy by vedel hospodár Baďuru doraziť nekompromisným útokom. Údržbárska remíza s bielymi potešila pezinčanov, Viktor zas poniektorých potešil tučnučkou petfľašou s červeným vínkom.

Karol Rathouský remizoval so Záčikom s čiernymi na šiestej doske. Partiu som nestíhal pozorovať, ale myslím. že Karol potešil a to je dobre.

Siedma doska postavila proti sebe Laca Začku a Navaru. Najprv som to bral ako jasné, že Laco, čo aj s bielymi si ani nekopne. Potom však vysvitlo, že sa nejedná o známeho českého top veľmajstra a nádeje o niečo stúpli. Lenže stará známa Lacova - ostatne nie iba jeho - bolesť a slabina znova vystúpila na svetlo božie - hra v koncovkách. V asi remízovej vežovke aj keď s čiastočne hendikepovanou pešiakovou štruktúrou to súperovi uľahčoval až bolel zrak. Dobrovoľne vymenil jeden pár veží, čo bolo to najdôležitejšia ako sa mohol Navara prebiť s kráľom dopredu bez rizika a v pohode. Nuž, toto nie sú veci, ktoré potrebujú prepočet! Ekvivalentné výmeny nezodpovedajú bodovej hodnote meneného materiálu, ale jeho aktuálnej akčnej hodnote na šachovnici a v celom kontexte materiálu. Ale toto nie je kritika, skôr snaha poradiť či pomôcť. Biflíme sa otvorenia a hnojíme to v koncovkách.

Na ôsmej doske nastúpila hviezda trojkráľová, Ľubo Juhaniak proti synovi môjho súpera Bochničku. Chlapec má desať rokov, vo svojej kategórii je tretí na Slovensku, trénuje ho ako ináč Roháček a rožky vystrčil aj včera. Ľubo bojoval ako vždy, partia postupne smerovala do remízového prístavu, lenže v raji číha had. Jedoduché veci sa niekedy len jednoduchými zdajú pri  povrchnom pozorovaní. Malý Bohnička čakal, skúšal, hľadal a odmena sa dostavila. Ľubo prišiel o pešiaka. Potom sa hrala už prehratá  dámska koncovka, ale ešte na dobrých dvadsať ťahov. V takých situáciách sa snažím súperovi sťažiť život, usilujem sa o šachovanie podľa možnosti večné a vyhýbam sa predovšetkým výmene dám. Tieto úvahy som rozvíjal pri potulkách po hracej miestnosti a dumaní nad osudom zápasu. Lenže. Ani sme sa nenazdali a malý Bochnička dal šach a garde a bolo po paráde! Čo k tomuto dodať? Asi len to Leninovo: učiť sa, učiť sa, učiť sa. Prehrať s krpatým nie je hanba. Naopak, je potešujúce, že na Slovensku rastie mlaď. Aspoň koľko toľko.  

Potom sme sa načali s vínom v kuchynke, nálada sa z mrzutej vplyvom alkoholu zmenila na družnú. Na inom mieste popíšem návštevu podniku Magnát, ktorá nasledovala po tomto viacmenej smolnom zápase, ktorý však prebehol v dobrom naladení, bez rušivých momentov pri bohatej diváckej účasti: Sukuba, Biro, Chobot, Vojáček, Bukovčák.