MYŠLIENKA 

Pôvodne som chcel tento svoj príspevok na stránku Krasňanský šachista nazvať: "Céčko" vyhralo v 3. lige!", ale zistil som, že tém, ku ktorým sa treba vyjadriť, je viac.

Bod 1. (ad. Ignoranti a tupci)

Nazvať ľudí, ktorí neprispievajú na stránku Krasňanský šachista, ignorantmi a tupcami môže len niekto, o koho duševnom zdraví sa dá s úspechom pochybovať. Dlhšie som sa chystal prispieť, ale akosi inštinktívne som sa zdráhal. Teraz už to zdráhanie sa viem pomenovať. Moje vnútorné obavy pramenili z toho, že podpora a pochvala (podotýkam, že zaslúžená, lebo s výhradou k obsahu niektorých príspevkov sa mi táto stránka naozaj páči) by mohli spôsobiť tak nebezpečné nabobtnanie ega Mira Mandáka, že by sa stal ešte neznesiteľnejším, než bol. A to sa, žiaľ, stalo.

Bod 2. (ad. Povinná výhra)

Už som spomenul, že som chcel pôvodne nazvať svoj príspevok bombasticky: "Céčko" vyhralo v 3. lige!".
Chcel som v ňom upozorniť, že pri neúčasti opôr nastúpilo za Jurajom Petrejem a Milošom Kebisom od tretej šachovnice až šesť hráčov, ktorí sú na súpiske "céčka" v 5. lige.
Chcel som upozorniť, že až na šiestich šachovniciach mali súperi z Devínskej Novej Vsi rejtingovo navrch, a že od začiatku sa pre nás zápas nevyvíjal dobre. Karol Rathouský prišiel o kvalitu a súper bukovčákovsky nemilosrdne zjednodušil pozíciu - 0:1! So sebazaprením hrajúci Peter Falťan s bolestivo narazenými rebrami síce získal čiernymi pešiaka naviac (5:4), ale koncovka rôznofarebných strelcov sa skončila bez víťaza - 0,5:1,5. Ľubo Juhaniak padol do pasce, ktorá bola vykopaná pre iného. Otec Šošovička mi vonku na chodníku povedal, že predpokladal ako súpera mňa. Preto si v domácej databáze pozrel partie svojich synov. Tým mi taktne pripmenul, čie deti ma preplieskali na Slovane Open 2013 (Juraj) a Doprastave Open 2015 (Jakub). Disharmónia bielych pešiakov v Albinovom kontragambite a Ľubovo váhanie s "oslím uškom" h3 (tentoraz by možno nebolo celkom od veci) stáli ďalší bod - 0,5:2,5.
Chcel som napísať, že do protiofenzívy zavelila prvá hviezda predĺženého víkendu - Viktor Mikulášek! V piatok vyhral nad Machalcom (Doprastav H - Krasňany C 0,5:2,5) a v nedeľu najprv dôrazne upozornil L. Ochranu, aby neupravoval "delikátne" držaným perom na jeho čas, zvlášť keď stoja v geometrických stredoch políčok (nepripomína vám to niekoho?) a potom nekompromisným matovým útokom znížil na 1,5:2,5.
Chcel som spomenúť "blbú náladu", ktorá nastala, keď Erik Oprea znovu úhorovito vykĺzol zo zovretia Jura Petrejeho - 1,5:3,5.V tej chvíli to vôbec nevyzeralo ružovo: Kebis bez kvality (citát: "Ja som sa s Ondrom len tak hral, aby to malo náboj"), Začka nejasne a Boldocki v ťažkej časovej tiesni.
Na tomto mieste som chcel poeticky zajasať: A vtedy vyšlo slnko! Rasťo Boldocki potiahol 40. ťah sedem (číslom: 7) sekúnd pred časovou kontrolou! M. Kučeru ním tak vyviedol z miery, že sa dostal do časovky on a nehral v nej presne - 2,5:3,5. Škoda, že tam nebola Ninka Boldocká s kamerou, aby zaznamenala pre budúce generácie žiarivý úsmev svojho otca.
Ja som síce v 36. ťahu neprijal súperovu remízovú ponuku, ale bolo to skôr z vyčkávacích dôvodov, než na základe nejakého sebavedomia. Nakoniec sa mi však podarilo vyvarovať sa obvyklej zbrklosti a strate koncentrácie. Splnil som predzápasový pokyn Jura Petrejeho: Netlač sa nasilu, vylepšuj si figúry a počkaj na súperovu chybu. 3,5:3,5!
Chcel som napísať ako sa O. Szöllös (presne informovaný o význame svojej partie pre konečný výsledok) doslova škvaril nad šachovnicou, zatiaľ čo jeho súper Miloš Kebis sa v kuchynke uvoľnene venoval spoločenským záležitostiam. Keď Ľubo Juhaniak zdvorilo požiadal uctievaného barda, aby to už láskavo ráčil ísť vyhrať (A čo? Bude 4:4?), ukázalo sa, ako je Miloš nad vecou. Nakoniec Viktor predsa len vyhnal legendu z kuchynky a pán Kebis s nenapodobiteľnou ležérnou eleganciou položil záverečnú čerešničku na tortu - 4,5:3,5!
Toto všetko som chcel napísať, ale po prečítaní si Mirovho bagatelizujúceho vyjadrenia som pochopil, že by to bolo len bľabotanie človeka bez nadhľadu "opitého" eufóriou z bezvýznamného víťazstvíčka nad posledným v tabuľke.

Bod 3. (ad. karanténa pre Joža Jánoša)

Vyhlásenie ročnej karantény pre Joža Jánoša je čosi tak zvrátené, absurdné a obludné, že by som to neočakával ani od Mira Mandáka. Znamená to, že keď sa budem so svojím dlhoročným kamošom zo šachu Jožom naďalej zdraviť, stretávať, nedajbože hrať šach, budem nakazený a pôjdem karantény aj ja?
Rád by som na tomto mieste urobil miestoprísažné vyhlásenie: Ja, Začka Ladislav, vyhlasujem, že som svedkom ako Jánoš Jozef potriasol Petrovi Falťanovi ruku, po ktorej ho v dávnejšom emotívnejšom úlete "bacol". Uzmierenie sa konalo počas turnaja Slovan Open 2015. Peter si podal s Jožom tú istú ruku, ktorú počas nedávneho zápasu Slávia - Krasňany B ponúkol "tretemi kráľovi" z Doprastavu. (Pokiaľ som dobre informovaný, Broniš, Mandák a Nepraš prestúpili svojho času z Doprastavu do Krasňan spoločne.) Nepraš Petrovu ruku odmietol.
Každý, kto čo len trochu pozná obetavého a láskavého Petra Falťana, to nemôže posúdiť inak než ako grobianstvo!

Na dokreslenie ľudského rozmeru pána Falťana pre tých, ktorí ho poznajú iba z turnajov a líg: Keď som bol nedávno dlhodobo pripútaný na lôžko s komplikovanou zlomeninou nohy, Peter mi chodil nakupovať, vlastnoručne vysmažil kuracie stehná, uvaril vajcia natvrdo, atď. A neurobil to raz!
Pomáhali mi aj V. Mikulášek, Ľ. Juhaniak, R. Boldocki a K. Rathouský, ale Peter išiel ešte ďalej. Viac ako rok hľadal v kalendári podujatí, kým našiel vhodný turnaj, ktorý dokázal vyhrať aj starnúci chromý šachista.
A tak som mohol s veľkým lesklým pohárom machrovať pred svojím osemročným vnukom, ktorý ho má teraz požičaný.

Pred blížiacimi sa Vianocami chcem VŠETKÝM (teda aj Miroslavovi M., Mariánovi B., Martinovi N. a Jozefovi J.) zaželať aspoň časť takého porozumenia pre druhých, tolerancie a ústretovosti, akými je obdarený pán Peter Falťan. (Vyššie ELO v novom roku nikomu želať nebudem, to si vybojujte sa mi na šachovniciach.)