26.02.2016 10:22

Podobne ako všetko zviazané so životom podlieha vývoju a zmene v čase, aj naše pivné štvrtky U Bednára idú takpovediac od desiatich k piatim alebo naopak. Proste, počty sa menia, ľudia aj šachisti prichádzajú a odchádzajú. V podniku sa vymenila ďalšia čašníčka. Po tetovanej kráske Ľubke opustila britkým jazykom vybavená a úsmevov zbavovaná Sofia kolbište a do arény nastupuje tretia gladiátorka. Zatiaľ  nevieme ako sa volá, ale dobrým znamením je komunikatívnosť a otvorenosť. Teraz k včerajšku. Viktor oslavoval meniny, ktoré má dnes, čo predznačilo, že vyhladovelí dôchodcovia sa zase zadarmo najedia. Táto veta sa mi bohviako nevydarila. V každom prípade čašníčka vyniesla na poschodie taniere so skvelou pikantnou pizzou plus pizzovo syrové kolíky s cesnakovým drezingom. Kolíky je náhradné pomenovanie, skutočný názov je poetickejší a sčasti priliehavejší, ale neviem si ho nikdy spomenúť a teda ani teraz. Práve som však zavolal Petrovi Falťanovi a jeho hardvér mu umožnil ľahko si spomenúť, že dobrota sa  volá štangle. Plnené pizza štangle. Skvelá chuťovka ku pivu.  Popri strave samozrejme pivo, pivo, pivo, Jarko striky a ešte nejaká tá kofola pre Viktora čoby šoférovaním a mobilovaním neustále limitovaného šachistu, meninovca. Účastníkov bolo tentokrát pomenej, ale kvalitu sa chválabohu podarilo udržať. 

 

Ja som sa vnucoval hudobnou hracou skrinkou značky Philips. Najprv to bol skvelý Robert Plant v sólovej produkcii po rozpade skupiny Zeppelin. Keď alkoholové omámenie začínalo kulminovať, patrilo sa pridať niečo surovšie a výborne poslúžila bluesová produkcia Muddy Watersa. Otázkou zostáva či okrem mňa a Ľuba Juhaniaka niekto rozlišoval tieto zvuky od akýchkoľvek iných pazvukov, ale ja som si plnil svoju predstavu. Apropos,  Ľubo Juhaniak. Jeho neustále snahy zlomiť odpor bohyne Caissy a dostať ju do priaznivejšej náklonnosti nás všetkých tešia a bavia súčasne. Na druhej strane jeho spontánne výšľahy hudobnej produkcie s gitarou nemajú vadu, dotvárajú náladu aj kulisu a náhodný návštevník vidí ďalší rozmer pozoruhodnej šachovej komunity . Máme na oddelení umelca, ktorý sa pokúša hrať šach. My sme šachisti a talent hrať na hudobný nástroj nám sudičky odobrali ako prvý.

Viktor sa rozhodol tieto deficity nahrádzať okrem spomenutého proviantu a piva aj tvrdým alkoholom. Na stole sa objavila štýlová butilka,  tuším vodky. Priesvitná fľaška vyzerala ako z nejakého chemického laboratória, čistý štýl a absolútny obsah. Proste, Absolute vodka. Miloš Kebis aj Peter Falťan kozmickému absolútnu v kombinácii s Viktorovými meninami neodolali a tak Milošov záverečný návrat za kamarátskej asistencie Ľuba Juhaniaka nočnou Bratislavou, použijem floskulu, bol aký bol. Za zmienku stojí ešte Karol Rathouský, ktorý prišiel neskôr a odišiel skôr, ale jeho prítomnosť bola zásadná ako vždy. Ťažkí nekompromisníci a diskusní radikáli ako Marián Broniš, Ľubo Hanker sa tentokrát nedostavili a tak sa oheň rozháral pomaly aj keď iste. Naša schopnosť (Falťan, Mandák, Rathouský, Kebis) hádať sa o politike a udržať ďalekonosnú zlosť v búde je dobrým predpokladom na odbúranie stresov a napätí z politiky a politikov pri zachovaní až zocelení kamarátskych vzťahov. Treba dodať, že hral sa aj šach. Blicky, ale nie turnaj. K tomu chýbal Laco Začka a jeho výrečnosť či energia. Čo sa výsledkov týka, často vyhrávajú tí, ktorí menej pijú, ale veď by snáď mohlo byť jedno, kto vyhráva, keď neprehráva kráľovská hra ako taká. Netreba natoľko nafukovať svoju individualitu v mori celku, lebo vesmirnemu programátorovi pukne žilka od smiechu. Vyhrávať dokáže kadekto, ale uniesť prehru s úsmevom a ľahkosťou ako Ľubo nedokážu ani veľmi dobrí hráči. To je tak všetko k včera prežitému. Škoda, že novinár a gitarista v jednej osobe, toho času na voľnej nohe a iste aj ruke okrem rozdávania časopisov so svojimi článkami potulným šachistom, nevloží nejaké výlomky energie do tak neefektívnej, ale bohumilej činnosti ako je napísanie niečoho či o niečom do Krasňanského šachistu. Hneď by som sa cítil menej osamotený.