08.01.2016 11:22

Takmer mesačná pauza pivných štvrtkárov bola spôsobená vianočným obdobím. Šachisti sa venovali rodinám, šachová hra na čas ustúpila z horizontu udalostí. Včera sa pretrhnutá niť znova spojila a pokračujeme ďalej. Akcie sa zúčastnili Mikulášek, Falťan, Broniš, Danek, Bukovčák, Mandák, Juhaniak, Hanker. Na krátko sa ukázala aj skupina Lojzo, presnejšie Vojáček. Vianočná nálada chvíľu utlmovala vášne, zagratulovali sme si do nového roka veľa a veľkých úspechov, najmä zdravie, šťastie, rodinu a peniaze. Ostatné nám môže byť aj keď nie ukradnuté, tak až na druhom mieste.

Potom prebehol tradičný bleskový turnaj. Rozbuška Mandák využil možnosť vycúvať z hry a pustil sa do riadenia turnaja, keďže záhradník Začka neprišiel. Peter Falťan už tradične šetrí sily vždy, keď hrozí, že nebude ten najdôležitejší. Ušetril aj teraz a dosť rýchlo sa vytratil tušiac, že veľa dobrého šachu sa s nami vidieť nedá. Víťazný Pali Danek prekvapil snáď iba tým, že nemal plný počet bodov, keďže zlepšujúci sa holohlavý blondýn mu uždibol polku. Druhé miesto Jara Bukovčáka pred Mariánom Bronišom bolo iba pomenším prekvapením, lebo Jarko dlhodobo ukazuje kvalitu v hre na päť minút. Ľubo Hanker tentoraz nebodoval, ale vynahradil si to v pizzérke Don Kichot, do ktorej sme sa po Debnárovi poniektorí presunuli. Ľubo Juhaniak ma zlomil prísľubom pudingu, z ktorého sa vzhľadom na možnosti stal dezert, ale krátkodobá strata charakteru sa mi vypomstila nadávkami, ktoré mi boli, čoby oponentovi v politickej diskusii štedro uštedrované podnapitým Mariánom a spomenutým Muromcom Ľubom, ktorý zistil, že som akýsi zadubený v politických témach. Tichošlápek Juhaniak dozeral iba na dostatok paliva a neustále ma vyzýval na toleranciu. Čím sa myslelo, držať ako hluchý dvere a počúvať bez relativizujúcich poznámok ako sa otec národa vyškiera Slovensku zo 40-miliónovej vily, či ako bol zavraždený RR a bezcitní mečiarovci sa tomu prizerajú ak nie rovno tešia. Nakoniec veci skončili takmer fyzickou potýčkou, čím som sa utvrdil, že politika rozdeľuje a šachy spájajú. Druhá návšteva Dona Kichota potvrdila kvality podniku, skvelý obsluhujúci personál nás aj odfotil v čase, keď sme ešte boli družní. Jediným jeho mínusom sú občasné obskúrne skupinky hulvátov, ktoré sa tam objavia vždy vtedy, keď sme tam my. Bodaj by nie!