Šachista s gitarou alebo naopak
Včera sme po vyhratom zápase tretej ligy zapadli s Mariánom do Panského Hostinca niekde na Panskej ulici, ak sa nemýlim. Premleli sme kadečo. Z môjho dôchodcovského hľadiska bolo relevantné, že Marián ma pozval. Zrejme za zásluhy o výstavbu. Atmosféra stužená kvalitným pivom exotickej chuti vznikla pozoruhodne rýchlo. Alkohol je čarovný prútik, čo si budeme hovoriť. Mnohí by vedeli poskytnúť množstvo dôkazov zo svojej životnej praxe, Menovať radšej nebudem. Majú to už za sebou. Predpokladám, že niekde na inom mieste týchto stránok Marián rozvinie základné výdobytky našej diskusie. Okrem iného som bol vystavený decentnej výčitke, že vtipná charakteristika Ľuba Juhaniaka, čoby holohlavého blonďáka nebola spomenutá.
Týmto dlh napravujem a uvádzam ilustračné foto, kde Ľubo vystupuje so svojou gitarovou produkciou. Vejár jeho schopností sa v klube roztvára nenápadne a priskromne, to niektorí tušíme. Veci však majú svoje tempo a svoj čas a snáď sa mu aj nám podarí rozvinúť všetko dobré pre úžitok čo najširšieho okolia. U Ľuba je okolie aktuálne tvorené Milošom, ktorý drukuje v pozadí s obligátnym pohárom piva, ja Miro fotím. Za chrbtom fotografa sa nachádza ešte skupinka pivných štvrtkárov. Tí sa venujú rytmickému búchaniu do hodín a Ľubovo brnkanie Let it be ich v žiadnom prípade nevyrušuje. Nechaj ho byť a možno ti zabrnká.