15.10.2015 12:18

S odstupom niekoľkých týždňov som sa zúčastnil pravidelného pivného štvrtku našich šachistov. Absentoval a asi aj abstinoval Laco Začka, ale objavil sa Zdeno Sukuba, jedna z opôr druholigového tímu. V druhej časti akcie sme odohrali tradičný bleskový turnaj. Peter Falťan z účasti vycúval, Zdeno šetril nervy na víkendové druholigové boje. Tak som bol vtiahnutý do turnaja ako náhradník ja. Hralo šesť účastníkov, každý s každým  a dvojkolovo. Vo výbornej forme sa predstavil Jaro Bukovčák, ktorý zvíťazil s veľkou bodovou prevahou, druhý Mandák a tretí Hanker. Ešte Kebis, Mikulášek a posledný uháňal Ľubo Juhaniak. Niektorým hráčom nevyhovuje časový limit 5 minút a aj svetové turnaje sa už hrávajú s inkrementom. Napríklad na 3 minúty s inkrementom 2 sekundy. Jarko má svoje roky a z istej ohľaduplnosti systémom za dobrotu na žobrotu teda hráme všetci jeho čas, pretože on vidí iba na staré hodiny a nie na tie elektronické. Staré ručičkové časy nemajú inkrement a tak sa Miloš tvrdo matujúci Jarka dozvedel, že padla. Je to tak trošku na porazenie, keď takmer osemdesiatnik nám dáva lekcie v blickách. Ani ten Miloš sa nemá na čo vyhovoriť, lebo téma veku je proste pri Jarkovi nepoužiteľná. Jaro je tvrdý ako buk, hrá rýchlo, hĺbšie veci nevidí a nepočíta, ale v rýchlostnej hystérii, ktorú nenápadne vnúti každému protivníkovi, tento zabúda na všetky svoje prednosti a venuje sa  manuálnym činnostiam. Rozmýšľanie je v takýchto podmienkach stratou času a nerozmýšľanie stratou materiálu. Strácať čas na zisk materiálu nemá význam, lebo rozhodne čas. Na druhej strane však náš matador medzi najstaršími má neodškriepiteľný pozičný cit a dravú šachovú energiu. Tak nám treba!

Celá akcia prebehla v pivnej atmosfére, postupom času spestrovanej manickým popevkom Ľuba Hankera na tému Žbirku mám rád či bojom o pivové poháre, kde nikto nikdy nevie, či pije svoje pivo alebo či mu z neho práve neodpíjajú. Istý rozruch nastal v štádiu, keď mladá pani čašníčka, ktorá nás ma rada ako "osinu v prdeli" prišla s prekvapujúcou novinou, že niekto z nás bol na dámskych záchodoch a že nech tak nerobíme. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti som toto nedokázané obvinenie ponechal bez komentára. Akurát Miloš podotkol, že tu predsa nie sú žiadne dámy, čo znamenalo ďalšiu perlu z jeho repertoáru a účty boli tým pádom zarovnané. Ešte možno spomenúť veľkú osobnosť bratislavského šachového undergroundu, pána Šúňa. Ten si doviedol na mieru šitého sparingpartnera. Meno mi práve vypadlo, podobne ako jemu rádoby gustiózne brucho z nohavíc. Mastili to tam celý večer ako praví gambleri. Občas išlo do tuhého, veď milovník hazardu pán Šúň hrá šach o eurá a nie o fazuľky. V takýchto situáciách sa dá počuť kdejaký príšerný komentár. Našťastie, seno rýchlo zbĺkne, ale aj rýchlo zhorí a k bitke nedochádza. Od krajností ochraňuj nás pane! Toť vsjo.