Reštaurácia Magnát sa nachádza na Peknej ceste v Krasňanoch, neďaleko kostola. Presunuli sme sa do nej po prehratom zápase s Pezinkom, keď život vie byť pes. Reštaurácia je zameraná viac na jedlo, pizzu a nie na čistých pivárov, vinárov a hardcore konzumentov ako sme sa praxou života vyprofilovali my. Priestory podniku pôsobia čistým až sterilným dojmom, oproti napríklad Dedovi sú skôr minimalisticky vybavené.
Na druhej strane dosť klídek, zrejme súvisiaci s nepreplnenosťou, keďže ceny piva sú vyššie ako by jeden pravidelný pivár potreboval. Veľkou kvalitou podniku sa ukázala mladučká, milučká, komunikatívna čašníčka. Dokonca s ňou šlo troška cvičiť, na otázky odpovedala, žiadne bloky nemala. Po zážitkoch z Bednára veľmi príjemné osvieženie. Ochotne a s odvahou sa podujala odfotiť celú našu skupinku s mojím smartónom a nič nepokazila, čo by som som so skúsenosťami u ženy ani nečakal. Tiež prijala Ľubov staromládenecký projekt spoločného fotografovania, takmer vo dvojici. Nuž Ľubo, takúto opičku si zavesiť na krk a už by si mal čo robiť po večeroch! Pesimista by povedal, že ešte ju to prejde, ale optimista verí, že silný prameň života nevyschne, podobne ako to dokazuje Jaro - a častokrát aj leto.
Potom sme pozreli pár partií, ale hviezda zápasu Peter Falťan medzi nami nebol a ostatným sa tie šachy troška prejedli toho dňa. Samozrejme s výnimkou Jara, ktorého vitalita drží ako buky na Záruboch. Príjemné odľahčenie témy poskytol Ľubo Hanker čoby hokejista amatér. Pravé kanady a hokejka nám pripomenuli, že nielen na šachoch a pive stojí svet. Družne sa s nami zabával aj Červený pirát Petreje. To je asi tak všetko o hľadaní ropy a stratených snov u Magnáta.
