U Bednára prebehol pivný štvrtok ako vyšitý. Po dlhšej dobe dostal chuť organizovať turnaj Laco Začka, tak sme teda rozpútali šachové boje. Účasť, čo sa počtov týka, poskromná, iba päť harcovníkov, ale samé zvučné krasňanské mená. Hralo sa na dve partie, každý s každým. Časový limit sa musel prispôsobiť Jarovi Bukovčákovi. Päť minút na partiu bez inkrementu. Jaro má svoj numerický vek a nedovidí na normálne hodiny, kde sa dajú nastaviť všelijaké časy, napríklad tri minúty na partiu s dvojsekundovým prídavkom na každý ťah, čo je štandard, v ktorom sa hrajú aj majstrovstvá sveta. Päťminútová starosvetská klasika, navyše na keramických hodinách značky Ruhla vytvára Jarkovi Bukovčákovi takpovediac domáce podmienky. Stlačiť hodiny Ruhla jedným úsečným buchnutím bežný smrteľník nedokáže, každé zmačknutie prebieha ako séria zadrhávaných polobuchov popretkávaných polohlasným preklínaním dederónov. V takýchto technikách je Jarko ako doma a súperi si to vyžerú do dna. Okrem technických špecifík, turnaj prebehol v ukrutnej horúčosti, ktorá sa naakumulovala na poschodí u Bednára. Konečné poradie klania: 1.Mandák 2.Bukovčák 3.Mikulášek 4.Začka 5.Juhaniak. Mňa potešilo dvojvíťazstvo s Jarkom. Jarko bol premotivovaný ako vždy a s každým a jeho frustrácia po každej prehre sa prejavila originálnou technikou vzdávania. Hráč nič nepovie, len bez slova začne upratovať figúrky na šachovnici do základnej pozície. Tým minimalizuje súperov pocit víťazstva takmer na nulu a nezosmiešňuje sa rozčuľovaním. Troška viacej som čakal od Ľuba Juhaniaka, ktorý viac zaujal letným výbrusom atolov a naozaj skvelými improvizáciami na gitare. Juhaniak je gitarista ako vyšitý, má to ľahkosť talentu. Samozrejme, adresáti sa príliš nechytajú, ale ani Slnko sa nestará, kam tie lúče padajú. Šachovo to tentoraz u Ľuba nebolo ono a moja obľúbená hláška "no, dobre" v momente, keď som považoval partiu za definitívne beznádejnú pre súpera ho trvalo irituje, keďže z ľudskoprávneho hľadiska má prehrávajúci svoju dôstojnosť a právo rozhodnúť o čase a spôsobe vzdania by mu nemali nejakí hulváti odnímať. S výnimkou matu samozrejme, kedy je to v prdeli komplet. Okrem turnaja som sa pokúsil púšťať B.B.Kinga z hracej skrinky, ale dosť skoro odišli baterky. Baštili sme pizza štangle, ktoré u Viktora objednal resp.vysomroval Laco. Viktor zaujal dynamickým telefonovaním s akýmsi nešťastníkom. Spomínala sa aj bejzbolka. Pivá nosila štíhla vysoká čašníčka vyzbrojená konvexnými aj konkávnymi krivkami. Ženy sa menia tak rýchlo, že ani nestačia zostarnúť. Zato my stíhame všetko! Po priestoroch sa počas turnaja presúšali krasňanské legendy Falťan, Kebis. Laco sa snažil získať ich do súťaženia motivačnými hláškami, že sa boja, ale márne. Sú to šľahaní matadori v jesennom štádiu a majú právo vyhnúť sa nerváčeniu. Toť vsjo!
