20.11.2015 13:33

Pivný štvrtok prebehol u Debnára v znamení istých personálnych turbulencií. Miloš Kebis a Ľubomír Hanker nedošli. Namiesto nich sa zjavil Pali Danek sužovaný boreliózou a Marián Broniš, o ktorého sužovaniach zatiaľ nie je nič známe. Viktor Mikulášek opäť nesklamal a podvyživení šachisti sa dobre a najmä zadarmo napratali rezňami s hranolkami. Potom sa šlo na poschodie, kde majiteľ asi odložil nábytok zvonka. Spustil som hraciu skrinku s večne nazelenalými hitmi od skupiny ABBA. Trápenie laických poslucháčov náročnou bluesovou či heavymetalovou produkciou nemôže trvať večne. Potom prebehol obvyklý bleskový turnaj, tentokrát s posilnenou účasťou. Bol som dosť otrtúlený z pochvál, ktoré sa mi dostali za Lacovo video s hudbou z filmu Špelec Ostrostrelec a skončil som v poli porazených aj keď nie ochrnutých. Vyhral to Marián Broniš pred diskárom Danekom a nezmar Bukovčák trhal krásne tretie miesto. Tabuľkár Začka, telefonista Mikulášek, Juhaniak Pomalá ruka a rozbuška Mandák skončili ako vata po odbere v koši porezaných. Peter Falťan sa turnaja nezúčastnil, lebo bol do páru a to by sa nám hodilo. Zákulisne sa vyjadril, že môj štýl písania nie je jeho srdcovka, ale že mi to nemôže povedať, keďže som akýsi nedotklivý. Ja som samozrejme tušil, že muž faktu a slovotepec-motýľ nenájdu spoločnú reč. Môžu však spolutvoriť mozaiku, v čo sa naďalej nádejám.

Potom sa šlo domov, ale nedošlo. Marián - víťaz turnaja - síce odmietol cenu, ktorú venoval Laco Začka - účasť pre dve osoby na džezovej lodi s Petrom Lipom - ale chcejúc byť strojcom aktivít a nie ich predmetom, pozval okolostojacich na pivo. Nachomejtli sa Juhaniak, Mandák a všadebol Začka. Hoci, Lacovo všadebolstvo už nie je, čo bývalo. Treba tiež uznať, že Laco je prínosom v krčmových rečiach, mnoho prežil, mnoho si pamätá a nie je nekňuba. Zapadli sme teda vo štvorici podľa Mariánovej navigácie do podniku-pizzérie Don Quichote, niekde na Račianskej. Marián objednával holíčske pivo Wywar, my sme popíjali a prebiehala družná zábava na najrôznejšie témy. Pokiaľ sa mi z dna pamäte vynára, Marián oslavoval famózne stránky 

Krasňanská šachistka, ktoré sú už teraz údajne lepšie ako Novoborský šachový server,  riešil sa kamarát Jožin a jeho obdivuhodná premena zo šachistu nervistu na pokojného zenbudhistu, pričom bolo pripustené, že jeden rok karantény mimo ŠK Krasňany by možno obmäkčil tvrdých fundamentalistov z Kadnárovej a umožnil Jozefovi dobyť ďalší hrad. Tiež sa riešilo spojenie ŠK Krasňany s klubom KŠN, ktoré je pre prežitie KŠN takmer nutnosťou, keďže má nedostatok starých šachistov. Ja som aplikoval existencialistickú tému bytie a ničota na komunitu šachistov. Šachistov si vo svojom filozofickom diele J.P.Sartre, kráľ existencialistov ani nevšimol. 

Stručne: bojovať s ničotou môže človek jedine s pomocou rozhodovacích aktov, robených nezávisle a slobodne na čomkoľvek a komkoľvek, či už je to boh, svokrina suseda alebo rozhodca zápasu. Čím viac autentických rozhodnutí, tým sa bytie viac vynára z ničoty. A práve šachisti počas partie robia každým ťahom jedinečné existencialistické rozhodnutia - popísané partiáre dokazujú, že existencialisticky víťazíme v boji s ničotou! 

Pokúsil som sa fotografovať aj v tomto podniku, Bez blesku je technicky fotografia slabšia, ale atmosféry je viac. Na prvom zábere, za ktorý by sa nehanbil ani Rembrandt vidíme troch mužov sediacich nad pohármi s pivom. V slušivej teplákovej súprave s lampasmi rieši problémy žitia, bytia a pitia jeden z nich. Vpravo,  vo viacúčelovej pyžamovej košeli zaujato načúva tretieho druhý. Tretí je iba v tričku, lebo sa venuje vydareným experimentom so stravou a životným štýlom. Nasleduje záber exponovaný s bleskom. Blesk je kus umeliny vrhnutý do svetelného priestoru, biela hus šklbaná do očí. Škoda. Tretia fotografia - už bez Laca. Pizzerka Kichot je pre niektorých potešujúco nefajčiarska, pre iných nie. Tak Laco podchvíľou vybiehal z budovy nadýchať sa čerstvého nikotínu. Marián má na fotke takmer vizionársky výraz. Vidí, čo my nevidíme, snaží sa nás zachrániť, spasiť - heroická úloha. Ľubo odnaproti lieta pri zemi, pragmaticky rozmýšľa ako sa zhostí novinárčiny po dlhej pitke. Štyri poháre tuším 15-stupňového piva Wywar dosviedčajú prítomnosť štvrtého, teda mňa, Mandáka situačne prezvaného aniani . Ako fotograf vystupujem vizuálne inkognito. O to viac sa môžem vybúriť slovne, čo aj robím. V podniku Don Kichot sme pobudli až do vyčerpania vcelku milého obsluhujúceho personálu. Cca o štvrť na dve grand restaurant Marián vyrovnal účet a s jemným balansovaním sa šlo domov resp. do domov. Ja napríklad pešo až ku SAV-ke a potom nočákom č.80. Nikto ma nevítal, nikto mi nenadával. A o tom to je!