V zápase s Tatranom Dúbravke bolo naše béčko jasným favoritom. Elá, aj keď niekedy nevyjadrujú aktuálnu dispozíciu šachistu a niekedy ako napríklad v prípade Miloša Kebisa sú úplne neadekvátne :-) tentoraz nesklamali a my sme vyhrali s ľahkosťou a bez nervozity 6:2. Osobne si myslím, že družstvo súpera pristupovalo k zápasu korektne, zaostávalo jedine v šachovej sile, ktorá mi pripomínala skôr štvrtú ligu.

Róbert Kohlman sa dostavil na zápase ako vždy elegantne oblečený. Húževnatý súper mu podľahol až vo vežovej koncovke, ktorá vyzerala remízovo, ale iste až pri presnej hre čierneho.

Vo váhovej kategórii do 160 kg vyhral Peter Falťan s Molnárom. Na doske sa to hemžilo dvojitými údermi a Petrov súper ukázal veľa, ale nie šachového. Na šiestej doske úradoval Mikulášek. Diali sa tam hrozné veci, takpovediac jatky. Viktor neúprosne plnými rukami zbieral materiál a súper skúšal ako Alenka v ríši divov pochopiť čoho je aktérom.

Na posledných doskách bojoval Karol Rathouský a Laco Začka. Nevidel som, čo tam stvárali, ale remízky podporili našu cieľavedomú cestu za víťazstvom v zápase. Čo sa týka horných dosiek, okrem Róberta Kohlmana, treba spomenúť Juraja Petrejeho, ktorý zobral Koutnému strelca, keď sa ten zatúlal - kam inam - do kúta. Vymalovalo sa veľmi rýchlo a Kútny asi zistil, že treba predĺžiť výpočtové reťazce. Miloš Kebis s bielymi nastaval figúry podľa dlhoročnou praxou vygenerovaných schém. Potom sa pustil s ľahkosťou sebe vlastnou materializovať priestorovú prevahu. Čiperka Granec však nelenil a poďho zaútočiť do odkrytého tyla dámičkou a vežičkou. Zlé jazyky rozširujú, že nakoniec to mal Miloš prehraté, ale nevidiac poriadne záver partie, nevyjadrujem sa. Mandák, teda  ja, hral na tretej doske a mala to byť jasná výučba šachových princípov elovo veľmi slabšieho hráča. Bojoval som, súper mal slabinu ako hrom, diagonála bola moja, strelec kraľoval, veže na stĺpcoch hrali ako píšťaly v brandenburgských koncertoch. Sympatický súper Záhorský držal čoby hluchý dvere, s ťahmi si pomalú hlavu nerobil, hral rýchlo a vždy sa snažil o aspoň kúsok aktívneho spútavania do môjho tábora. Keď sa mi ho nedarilo doraziť, navštívila ma kamarátka časová tieseň a v spojení s istým spánkovým deficitom začal rednúť prepočet ako polpercentný kefír z Lidla po týždni pobytu v špajzi. Vsadil som na divoké zápletky, ktoré by predsa na slabšieho mali stačiť, ale máš ho vidieť. Záhorský sa nezľakol, vrhol koňa s dámičkou do môjho tábora a bolo vecou času, kedy ma dorazí. Na prekvapenie všetkých a najviac Ľuba Škovieru po urobení smrteľného Vc1 ponúkol remízu. Takmer som mu vytrhol ruku z pántov, keď som prijal darovanú polku. Šachový úradník Peter ešte precizoval do priestoru, že remíza sa nemôže ponúkať na súperov čas, Záhorský však našťastie svoju ponuku neodvolal a ja som skočil iba spola porazený .

Čo ma zaujalo, čo som si ešte v tomto zápase povšimol? Napríklad vŕzgajúci vetrací otvor, čo by ani Fekalini nevymyslel. Otec Tatrana, Ľubo Škoviera však dokáže bez problémov s týmto žiť. Ďalej zaujal inscenovaný výpredajný stôl šachovej literatúry. Bolo tam zopár skvelých kúskov, ale prítomných zaujíma hranie šachu a nie čítanie kníh, všakže.  Zaujal tiež môj súper Záhorský. Pri zapisovaní ťahu si evidentne počítal riadky a stĺpce, aby sa mu takmer spotenému tie koordináty ťahu podarilo zmontovať. Skutočne milý detail u hráča tretej ligy. Po skončení zápasu sme sa presúvali do Besedy. Po častiach, lebo pípeť niektorých kolegov už presahoval únosnú hranicu a počkať kolegov je kolektivizmus socialistického razenia šachistom nie vždy vlastný. Oslávenec Jarko vytiahol na zástavke z kabely nedopitú fľašu bieleho vína a hojne ma ňou ponúkal so slovami: Čo to budem vláčiť. Čo aj takto polichotený som odolal, keďže tento typ spontánnosti mi puritánskou výchovou nevštepili. Vyhladnutý Jarko sa odškodnil v električke, keď rozbalil rožky so salámou. Bohatá gurmánska aróma oznámila všetkým cestujúcim, že bez jedla to proste nejde. Rozhovor s Milošom Kebisom v električke takisto treba aspoň raz v živote zažiť. Na jednej strane počúvate o kokotinách, pičovinách a veciach podobných, ktoré Milošovi slina na jazyk prináša, na druhej strane pozorujete sediacich mužov, ženy a pod. ako sa snažia nepočuť alebo aspoň vyzerať, že nepočujú. Toto sú len sprievodné detaily, podstatou je asi to, že sme vyhrali a tretia liga v budúcej sezóne nám zaslúžene patrí.