Ako sme boli v Břeclavi - Ľ.Hanker

30.04.2016 17:09

Ľubo 1 (Juhaniak) zavolal Ľubovi 2 (Hankerovi), že hľadá parťáka na cestu do Břeclavi a Ľubo 2, známy tým, že za rieku Moravu chodí rád, hneď súhlasil. A keďže sa pridal aj Miro Mandák, stretli sme sa v jeden slnečný, čo i trochu sychravý piatok na hlavnej stanici. Cestovné lístky sme vyriešili šalamúnsky - Ľubovia si kúpili spiatočné lístky po 9 €, dôchodca Miro to mal vďaka Ficovmu sociálnemu balíčku po hranicu zadarmo a platil len úsek Brodské-Břeclav a späť len za 2,40 €, pričom dostal až tri lístky. Veselo bolo, keď Miro podávajúc svoje cestovné doklady sprievodcovi zahlásil: "No to je všetko asi vaše " :-). Treba dodať, že v spleti lístkov sa nevyznal aj preto, lebo práve v tej chvíli vysvetľoval po telefóne Ľubovi 3 (Munkovi), prečo sa nezúčastní turnaja Slovan Open. Zrejme preto, že uprednostňuje iné turnaje na strednom Slovensku, ktoré má trochu ďalej od domu a môže opäť využiť vlaky zadarmo. A asi ani zápasy s ambicióznymi tínedžermi z KŠN ho veľmi nelákajú.
 foto1
Naša prvá zastávka v Břeclavi bola v antikvariáte Ivoša Kubu. Prezreli sme si veľa zaujímavých kníh, Ľubo2 si dokonca jednu o digitálnych fotoaparátoch aj kúpil. Pán majiteľ nám nenásilne zasahoval do rozhovoru, a nakoniec poradil krčmičku, kde čapujú v okolí najlepšie pivo - pivnicu U mostu (viď foto 1,2). Tip to bol vynikajúci - také skvelé pivo Svijany sme už dávno nepili! Milá šenkárka sa s nami veselo bavila, prezradila, že Ivoš Kuba je štamgast, ale ešte ho nevidela, že by čítal nejakú knihu. Venuje sa tam skôr svojim piatim Svijanom, ale keď sa ponáhľa, tak si dá iba tri. Je jasné, že pivnicu U mostu už nikdy neobídeme.
foto2
Kým si Ľubo 1 vybavoval svoje záležitosti v banke, Ľubo 2 s Mirom sa vybrali na prechádzku po meste. Obdivovali krásne rameno rieky Dyje a zašli aj do Penny Marketu. Potom sa už aj s Ľubom 1 vybrali hľadať reštauráciu, kde by mohli naplniť svoje prázdne žalúdky. Voľba padla na reštauráciu Rosa, jedlo bolo priemerné a pivo tiež. Nepomohol ani výhľad na tobogány. Na prechádzke sme sa zastavili pri Dyje (foto 3, 4), nakukli do vynovenej synagógya vybrali sme sa hľadať odporúčanú reštauráciu U Wozárú. Keď sme ju horko-ťažko našli, naše potulky zavŕšil výborný Gambrinus.
foto3
Spiatočná cesta prebiehala rýchlo a v pohode. Zasmiali sme sa, keď Miro zase začal vyťahovať guču svojich lístkov. Sprievodkyni sa v jemných rozpakoch ospravedlňoval: "Tak z tohto to asi niečo bude..." a sprievodcovi v ďalšom vlaku: "Jeden z týchto dvoch to asi bude vlastne" :-). Na stanici v BA sa už Miro odpojil, Ľubovia zašli ešte na jedno "kapurkové" do Kolieska, kde trávia letá mnohí krasňanskí šachisti. V tomto roku sme sa tam zastavili prvýkrát a keď sme sa pýtali nového čašníka, či tam nehrali v ten deň takí bielovlasí páni šach, tak odpovedal, že nie, ale že v neďalekom pieskovisku nejakí ľudia hrali guličky.
foto4