V piatok som sa ako predčasný dôchodca, bohato obdarený voľným časom vybral kadetade, nakoniec končiac v klube na Kadnárovej ulici, kde sa práve dohrávali posledné štyri partie zápasu nášho céčka s Dúbravanom. Pred vchodom som najprv stretol Pištu Chobota, ktorý mi súc vo výbornej nálade podrobne popísal víťazný obrat, ktorým dorazil súpera. Potom som vošiel do hracej miestnosti, kde práve Peter Falťan likvidoval v koncovke Petra Lukáča. Bolo zrejmé, že naši idú vyhrať. Hrozné šachy sa hrali na tretej doske u Boldockeho, kde po obojstranných chybách a nevyužitých príležitostiach partia skončila remízou. V každom prípade zaujímavý boj zmetkujúcich milovníkov kráľovskej hry. Laco Začka stupňoval svoju prevahu s čiernymi až do stavu, keď súper vzdal márny boj proti pešiakovej a figúrovej prevahe súpera. V tejto fáze zápasu už zvíťazivší hráč Juhaniak a otrávený divák Kebis sedeli v reštaurácii Družba a netreba veľa fantázie, aby človek vedel vytušiť, že systematicky premieňali pivný mok na pivný ..., ale to radšej expresis verbis nenapíšem. Ja som o tomto fakte netušil, tak som na svoju škodu uprednostnil dopozeranie zápasu, vlastne jeho poslednej partie medzi Viktorom Mikuláškom a Lacom Ochranom. Viktor s bielymi statočne bojoval proti silnejšiemu súperovi a než u neho nastala časová a únavová tieseň partia bola vyrovnaná a dalo sa ponúknuť remízu, hoci nevieme, či by na to Ochrana, čo aj nie pánska, pristal. Potom sa však začínala skutočná piatoligová podívaná. Ochranovi docházal nervový potenciál. Viktor tie svoje tučné ruky váľal na šachovnicu, Ochrana mu to rázne vytkol. Potom mne neznámy Ochranov spoluhráč nevydržal tlak videnej reality a začal správne ukazovať hrajúcim nad ich partiou, že Mikulášek ťahal koňom z e4 na c2, čo bola aj v piatej lige udalosť nevídaná, neslýchaná. Nakoľko však vynerváčený Ochrana tento fakt neregistroval a naopak čoby zapisovací automat ho registroval do partiára, rozhodca rozhodol, že sa hrá ďalej. Čo sa hralo ďalej už si netrúfam napísať, lebo tento druh šachov zatiaľ nepomenovali. Vystresovaný Ladislav nakoniec vyhral jediným pre neho v danom stave dostupným spôsobom, teda, že súperovi spadol čas, čo Viktor okamžite čestne a sebazáchovne reklamoval a ukončil nervy sebe aj Lacovi. Zápas bol vyhratý tak či tak. Červený moriak Laco ešte stihol v strese z víťazstva po dlhej dobe zjazdiť spoluhráča za vyrušovanie a Mandáka, teda mňa, keďže som si meter a pol od stola jemne dôchodcovsky kýchol a neprikryl bacilomet rukou strápnil ako humusáka. Toto kruté odhalenie mojej podstaty ma natoľko zahanbilo a sklamalo, že som prchal so sklopenými ušami domov sľubujúc rozbuške number two, Ochranovi neľútostnú pomstu na internete, čo týmto plním. Máš, čo si chcel, Laco!
