16.11.2015 12:08

 

Krasňanská piváreň sa nachádza na Peknej ceste po ľavej strane asi 200 metrov nad tamojším kostolom, mimochodom príšernej architektúry. Skúsený návštevník reštauračných zariadení sa iste nenechá pomýliť či odradiť exteriérom podniku. Ako vidieť z fotografie zriadovateľ si z vonkajšej podoby ťažkú hlavu nerobil vediac, že pivár hľadá pivo a autenticitu, génia loci a nie snobskú sterilitu honosnejších zariadení. Dobré pivo miernej ceny so slušnou obsluhou, ktorá nič nepredstiera, takmer domáce prostredie s ortodoxnými pivármi, ktorí vedia o živote dávno takmer všetko a nič si nepotrebujú dokazovať a druhým taktiež nie. Umelecky cítiaci návštevník-undergroundista už pri pohľade na odkvapovú rúru tuší, že je na správnom mieste.

Interiér zariadenia disponuje masívnym nábytkom, čo je samozrejmou podmienkou každej dobrej pivárne. Výzdoba je sčasti orientovaná na futbalových fanúšikov, na stene visia podobizne Hamšíka či Škrteľa, populárnych slovenských divočákov. Jimmy Hendrixa ani holé baby som nenašiel, zato imitácia mužského údu bola neprehliadnuteľná. Tiež nemecká vlajka na stene, čo hodnotím s miernou neľúbosťou ako daň personálu za mimoriadnu útratu nemeckých fanúšikov. Hudba kvalitná, rocková, skupina ACDC ilustruje vkus osadenstva či personálu. Ústretová výčapníčka bujnejších tvarov v hornej polovici pôsobí veľmi príjemne a je mladá. Na požiadanie sa pokúsila urobiť nám zopár ilustračných záberov s mojím fotoaparátom Panasonic Lumix. Samozrejme, neočakával som od osoby ženského pohlavia nadmerné fotografické zručnosti, pri pohľade na zúfalo blikajúce kontrolné svetielko som sa pochválil za dobrý odhad.

V Krasňanskej pivárni sme sa stretli vo štvorici Mandák, Juhaniak, Kebis, Žačka a neskôr sa dostavil Dušan, priezvisko si nepamätám. V objednávaní piva je Ľubo Juhaniak takmer nedostižný, takže atmosféra zábavy postupne gradovala. Laco zvíťazil v sobotu na staromestskom šachovom turnaji. Získal pohár a s nasadením sebe vlastným nám popisoval priebeh jednotlivých partií. Zaujalo klanie s Ochranom, najmä kombinačný pseudopokus, ktorý rozdúchal ako poslednú iskierku, ktorá však okamžite zhasla po odpovedi víťaza turnaja. Na tejto odbornej báze sa strhla krasňanská analýza. Miloš si neustále nechával vysvetľovať, Laco neustále obnovoval pôvodnú pozíciu. Bože, koľko perál sa povedalo, koľko perál sa ihneď stratilo v tratolišti pamäti! Ešteže si spomínam padajúce figúrky, zadrhávanie materiálu o plátennú šachovnicu, úporné fajčenie - ako som podotkol dolby stereo nikotín - človek to vníma zvnútra. Smiech, smiech, niekto na situácii, iný na kamarátovi, ale všetko vystavané na báze rešpektu a tolerancie k pestrosti osobností a kráse božej záhrady aj s konvalinkami, ružami, lopúchmi aj bodliakmi či pupencom. 

Ako tréning trpezlivosti boli skvelé aj štvorhry, ktoré sme začali hrať, keď podpriemernou životosprávou znavený Laco Začka v obavách o osud pohára - nie pivového - odišiel. Ja Miro s Milošom proti Dušanovi s Ľubom. Hra  mala zábavnosť, hráči robia striedavo ťahy, treba dodržiavať poradie, stláčať hodiny.  Miloš sa však postupújúcimi pivami zákonite dostával do stavu, keď bolo treba za neho stláčať časy, niekedy sa ťahalo dvakrát, inokedy ani raz. Čas mentálnej dispozície pre šach vypršal. Tesne pred Dementia tremens som zroloval šachovnicu, figúrky zbalil do vrecka, elektronické hodiny do krabice a všetko do batoha aj s foťákom. Šachová zábava dodýchala. Vybehnuvší na čerstvý vzduch čakajúc na električku číslo 5 som si jasne uvedomil: Krasňanská piváreň nesklamala a ešte sa v nej ukážeme! Na zastávke som čakal hodnú chvíľu takmer sám. Tí traja zostali dnu, nedeľa pokračovala bezo mňa!